V roku 2010, po porážke Fica, prvého slovenského extrémistu a tvorcu antisystému ničiaceho štandardné strany, sa nenápadným spôsobom do parlamentu dostalo hnutie, ktoré práve reflektovalo na ústup tradičnej politiky. Volalo sa Obyčajní ľudia.
Pri vzniku OĽaNO v roku 2012 ako politickej entity išlo o politický antisystém, ktorý sa vtedy chápal trochu inak ako dnes. Kým dnes to je skôr konšpiračný a protidemokratický tok, vtedy to bol boj proti starým a ošúchaným politikom, straníckym štruktúram, straníckym knižkám a závislosti na organizácii. Náš zákon o politických stranách umožňoval založiť si vlastne akýkoľvek formát spoločenstva a nazývať ho politickou stranou, či hnutím. Tento počin naštartoval lavínu nových hnutí s nejasnými alebo žiadnymi straníckymi štruktúrami ako Sme rodina, ĽSNS, či Republika, ktorých zlatá hodina prišla v roku 2020, keď de facto vyhrali voľby. “Nie som politik“ sa stalo marketingové heslo, byť politikom opovrhnutia hodnou prácou plnou klamárov a zlodejov, od ktorej boli nútení dištancovať sa aj slušní kariérni politici. Svoju extrémne konfliktnú a antisystémovú povahu tak Matovič pretlačil aj do straníckeho zriadenia a etabloval ju natrvalo v slovenskom parlamente.
Extrémny prezentér
Aký bol v roku 2010 vstup Matoviča a jeho ďalších troch sputnikov (Jurinová, Viskupič, Fecko) do parlamentu pokojný (možno až na dovtedy neštandardné zvolenie si posledných štyroch miest kandidátky SaS, s Matovičovou slávnou 150), také divoké bolo jeho nasledujúce pôsobenie. To nebolo ukotvené v dovtedajšom staromódnom diškurze o riešení problémov cez odborné návrhy a programy, ako bolo zvykom medzi matadormi Ficom, Bugárom či Dzurindom, ale v novodobom komediálnom až exhibicionistickom osobnom sebaprezentovaní. Na problém sa vždy našlo riešenie – v podobe poukázania na problém v čo najvýraznejšej forme. Vo svojom prvom volebnom období začal meniť politickú kultúru. Problém s narkomanmi? Vysypem Poliačikovi na hlavu striekačky, žiadny problém. Problém s parkovaním ústavných činiteľov? Zastavím na prechode nech ma odtiahnu, žiadny problém. Problém s Annou Belousovovou? Napíšem o nej, že je Anča a potom sa poteším aj facke. Dodá to konfliktu šťavu, žiadny problém. Show bolo mnoho, ponúkaných riešení málo. Prezentér potrebuje pozornosť a ako vraví Béla Bugár, v prípade potreby by využil aj priemyselnú kameru. Bolo iba otázkou času, kedy tento človek zaujme slovenský ľud natoľko, aby ho posunul na vrchol. Bez akejkoľvek tvrdej politickej či legislatívnej roboty. K tomu však potreboval pomocníkov – čo najvýraznejších a jedných z najvyhranenejších v histórii slovenskej politiky.
Extrémni kandidáti
Kreovanie kandidátky hnutia OĽaNO pre svoje prvé samostatné voľby v roku 2012 začalo sľubne. Matovič ponúkol miesta každej nezávislej osobnosti či strane, ktorá nemala chuť či peniaze hlásiť sa do parlamentu samostatne. Idea to bola zaujímavá, pre mnohých aj vznešená. Osobností na Slovensku máme málo, tobôž v politike. Ak niekoho odrádzajú administratívne a byrokratické úkony spojené so straníckym životom, hľa tu je cesta. V praxi to však prinieslo nespočetné problémy, od škandálov so samotným skladaním kandidátky, až po časté rozpady, odchody a návraty do tohto parlamentu v parlamente, ktorý nestmeľoval žiadny politicko-ideologický základ alebo cieľ.
Matovičov štýl politiky okúsili osobnosti a strany, ktoré prejavili záujem o vstup, takmer okamžite. Členovia OKS (Mojžiš, Zajac), KDS (Mikoško, Palko) a novinári Eugen Korda či Štefan Bučko, dostali ponuku obsadiť prvé miesta na novej kandidátke. Ponuku prijali, s Martinom Mojžišom ako lídrom kandidátky OĽaNO 2012. Matovičov útok však nenechal na seba dlho čakať. Vymyslel si, že by bolo fajn posielať bývalých disidentov z čias komunistického režimu na detektor lži. Títo to vzali ako urážku, a z kandidátky odišli. Matovič, ktorý chcel zabrániť vstupu silných osobností do jeho hnutia a zároveň nestratiť tvár, to ustál. Tvrdil, že kandidátka sa neoslabila, ale naopak očistila. Matovič mal pravdu. Očisitla sa od skutočných osobností. Na ich miesto prišli napríklad fašista a brat čerstvého laureáta Hurbanovej ceny Štefan Kuffa (ex-ĽSNS, momentálne tarabovec na kandidátke SNS), či veštica a teleportistka Helena Mezenská (momentálne taktiež na nabitej kandidátke SNS).
Kým kandidátku v roku 2016 osviežil (pozitívne) príchod hnutia NOVA Daniela Lipšica, kandidátka OĽaNO 2020 bola opäť špeciálna. Niekedy v tomto období sa z člena kandidátky liberálov Matoviča stal tvrdý kresťan. Bolo veľmi ťažké predstaviť si takých kresťanských politikov, ktorí sú extrémni aj na KDH. Matovič ich našiel v Kresťanskej únii. Momentálne je s KÚ tiež v pohode, keďže ich pribral aj tentokrát, pre zmenu vo forme trochu prekvapujúcej volebnej koalície. Dogmatická Záborská a radikálnymi farármi popletení Vašečka s Čepčekom, to bol jednoducho kresťanský extrém. Čepčeka po vyhadzove z OĽaNO našťastie na žiadnej kandidátke už nenájdete, KÚ s Vašečkom a Záborskou však opäť môže bodovať. A s nimi aj 16. storočie. Medzi skvostami predposlednej kandidátky sa určite nájdu aj Romana Tabak (ktorá po nájdení na schodoch urobila závratnú kariéru v OĽaNO, potom nevydaním Fica v Sme Rodina, aby zakotvila ako č.5 SNS kandidátky pre eurovoľby), Gyorgy Gyimesi (na kandidátke Aliancie Viktora Orbána) či protiamerický konšpirátor Kuriak (OĽaNO aj v týchto voľbách). Svoje miesto poslancov si neobhájili ani pani Hatráková, či obvinený Herák, ktorý má celkovo na krku šesť trestných skutkov (sexuálne zneužívanie maloletej, znásilnenie, ťažké ublíženie na zdraví).
Matovič prisľúbil, že najnovšiu kandidátku si už skontroluje poriadne. Avšak, ešte ani nezačali voľby a už musel odstúpiť Holkovič za incident na parkovisku. Matoviča určite mrzí, že už nemôže doplniť rapera Ega, ktorý (skutočne) ako známy kresťan dostal ponuku byť na kandidátke OĽaNO, napriek účasti na kauze Paškovho CT (člen dozornej rady nemocnice v Piešťanoch). Nakoniec sa dohodli, aj keď sú priatelia, že to nebude najlepšie. Okrem toho sa rady tvrdých kresťanov rozšírili aj o stratenú dcéru OĽaNO Veroniku Remišovú, ktorá poctivo zreformovala počas svojej inkvizície stranu Za ľudí. Aj tentokrát sa je na čo tešiť…
Extrémny hrdina ľudu
Aj keď si to možno myslí aj sám Matovič, jeho boj proti korupcii Smeru nebol hlavným dôvodom jeho popularity, iba jednou zo zbraní, ktoré k úspechu použil. Najhoršou vecou, ktorú mohol pre spoločnosť urobiť, bolo presvedčenie seba aj občanov, že riadiť štát dokáže každý, aj obyčajný nedovzdelanec a plagiátor v teniskách. Stačí nekradnúť! Ako vieme, nestačilo. Niečo, čo nepretlačili ani komunisti a triedni bojovníci Blahovho typu, sa podarilo Matovičovi. Vzdelanie, skúsenosti, odbornosť začínali byť na smiech. Na politike hlúposti sa Fico či Kotleba iba priživili, vymyslel ju však Matovič. Ako písal brat v nedávnom blogu, slovenský ľud viac zbožňuje Jánošíka ako Štefánika. Sklamaní z okrádania elitami (ktoré voľbami ľudia sami umožnili) sa voliči neobrátili na zdatných odborníkov a čestných politikov, ale na jedného z nich, obyčajných. Udalosti roka 2018 a protesty Za slušné Slovensko otvorili brány sŕdc veľkej časti spoločnosti, ktorá chcela zmenu, ale nechcela ju vidieť v nikom inom, ako v jej najhlasnejšom propagátorovi.
Extrémny premiér
Je treba povedať, že takýto premiér do takejto doby bol najnevhodnejší, aký mohol byť. V roku 2020 bez rozvahy stále bojoval proti silnému systému našich ľudí svojho náprotivka (to treba uznať), aj keď sa valili zahraničné krízy. Matovič sa ale s dôverou obracal na zlých ľudí. Kollár, Krajčí, Remišová, Heger či Krajniak neboli ľudia vhodní do zlého počasia. Obhajujúc svoje záujmy, alebo zakrývajúc vlastnú neschopnosť, iba znásobovali frustráciu občanov. V tomto ťažkom období sa vyznamenali najmä Korčok s Naďom a kiežby sa na nich obracal Matovič častejšie a počúval ich viac. On ale samozrejme nepočúval, čo manifestoval prekvapivým predstavením novej vakcíny. Na letisku. Z Ruska, s láskou od Putina. Začalo peklo so ŠÚKL, ktoré kulminovalo odvolaním Krajčího a začiatkom hlbokej nedôvery voči koaličnému partnerovi, SaS.
Extrémne nominácie
Niektoré vládne nominácie vyvolávali pobúrenie a veľké pochybnosti o protikorupčnej povahe novej vlády. Hneď na začiatku sa musela riešiť kontroverzná nominácia na generálnu tajomníčku služobného úradu MV SR u Mikulca, Anny Bilecovej, daňováčky podozrivej z prepojenia na dnes už obvineného podnikateľa Piptu. Štátny tajomník Kyselica musel taktiež po polroku z MV SR odísť. Po Krajčím bol ďalším odstupujúcim protikorupčný aktivista Mičovský. Matovič mu totiž na Ministerstvo pôdohospodárstva nainštaloval za štátneho tajomníka Samuela Vlčana, svojho poradcu. Na ministerstve, ktoré sa vďaka PPA topilo v korupcii, začal boj o stoličku ministra. Mičovský napokon z funkcie odstúpil, a taktiež vystúpil ako poslanec z klubu OĽaNO, pretože podľa neho stratilo protikorupčnú identitu. Upozornil Matoviča, že “Samo veľmi ľúbi peniaze”. Jeho slová sa napokon v kauze s Budajom potvrdili, aj keď som im vtedy ešte za prvej vlády sám neveril…
Ako sa neskôr ukázalo, Matovič nebol nevinný ani pri ďalších nomináciách. Ukázalo sa, že v SIS, ktoré bolo v područí Sme rodina, držal svojho námestníka. Jeho poslanci pretlačili za detského ombudsmana Mikloška, ktorý sa na začiatku septembra veselo odfotil s Uhríkom. Za všeobecnú obhajkyňu práv nominovalo OĽaNO Katarínu Hatrákovú, ktorá síce neprešla, zato sa pomstila nevydaním Fica spravodlivosti. Napokon je VOP jej nominant Dobrovodský. Natália Milanová nominovala na post riaditeľa SND Drličku, ktorý bol známy z kauzy agentúry Evky počas úspešného predsedníctva. Matovič, ako zanietený bojovník za spravodlivosť, nepohol ani brvou…
Extrémne rozdávanie
Okrem nekonečného rozdávania covid testov sme sa dočkali aj nevídanej éry rozdávania balíčkov. V preklade - dávok. Keďže slovo dávka sa spája s negatívnymi asociáciami k asociálom marginalizovaných skupín, ich premenovanie na “balíček“ bolo marketingovo nevyhnutné. Majorita by sa totiž možno aj v kútiku duše cítila previnilo, že poberá dávky (aj keď väčšina asi nie). A tak vznikli rodinné balíčky, energetické balíčky, dôchodcovské balíčky, krúžkovné, očkovacie lotérie, obedy. Rozdávania bolo toľko, že si ľudia nielenže zvykli, ale začali si na dávky nárokovať aj v súčasnej predvolebnej kampani. Veď prečo by nemal štát, ktorý sa aj tak nestará, rozdávať peniaze? Keď dávajú, ber. Tu máte 500 eur aj za voľby.
Matovič presvedčil ľudí, že peniaze štátnej pokladnice sa netvoria z HDP a daní, ale že rastú na stromoch, alebo ich maximálne zadarmo tlačí ECB. Slováci sa o takýchto rozprávkach radi nechajú presvedčiť, a neznášajú tých, čo ich vyvracajú. Otázku, odkiaľ sa na to zoberú peniaze, Matovič tohto týždňa u Braňa Závodského v rádiu Expres detinsky premlčal.
Extrémne zvraty
Keď sa Matovičovi nedarilo, alebo potreboval opäť upútať pozornosť, využil takmer filmové zvraty. Počas eurovolieb 2019 sa na čelo kandidátky OĽaNO postavil čakane, nečakane – Igor Matovič. Tvrdil, že chce prebudiť ľudí v Bruseli, ktorí rozhodujú o bezpečnostnej politike. Vo vysvetlení kandidatúry uviedol, že precitol a viac si nemyslí, že USA sú alebo by mali byť garantom bezpečnostnej politiky. Touto karikatúrou samého seba pobúril aj svojich kolegov, Remišovú a Naďa. Nadbiehanie extrémizmu nikdy nebolo u Matoviča tak blízko. Našťastie, nakoniec skutočne precitol, vzdal sa kandidatúry v prospech Polláka a počas vojny na Ukrajine bol silným partnerom Západu. Z čoho však neprecitol, boli ďalšie zvraty. Z obrátenia sa od SaS k Sme rodina, až po vytrhnutie demisie a kritike prezidentky Čaputovej, u Matoviča bolo potrebné zvyknúť si hádam na všetko.
Extrémny vyjednávač
Ako trefne písal Samo Marec, Matovič opäť prišiel s papierom podmienok. Tak, ako strane SaS v septembri 2022, tak aj teraz všetkým demokratickým, slušným a v dobrý výsledok proerópskych síl veriacim stranám predložil nových mojžišovských desatoro. Ak by aj strany PS, SaS, KDH či Demokrati váhali nad povolebnou spoluprácou, Igor ju jednoducho, ako veľakrát predtým, spláchol. Jeho 10 požiadaviek je totiž, tak ako minulého septembra, nesplniteľných.
Návrat do volieb 2020
Matovič bojuje proti mafii, najmä nápisom na tričku. Matovič bojuje proti Smeru, najmä ampliónmi na raptore. Matovič burcuje emocionálnym TV spotom s pani Kušnírovou. Klobúk dole pred touto silnou ženou, ktorá spolu s Kuciakovcami verejne bojuje a burcuje za spravodlivosť. Matovič však svoje burcovanie mohol a mal prejaviť v tvrdých postojoch v otázkach spravodlivosti počas voľby GP, vydávaní obvinených poslancov NR SR, počas káuz SIS, či rušení 363. Príležitostí bolo neúrekom. Vo všetkých prípadoch mohol hroziť svojou demisiou a koncom vlády, nakoniec však uznal, že boj za rozdávanie balíčkov a zvýšenie deficitu bol ten, ktorý za to stál viac. Niežeby boj proti korupcii stratil na dôležitosti, práve naopak. Svoju plnú váhu však Matovič do tohto boja netransponoval ani zďaleka.
Extrém ako Fico
Spoločnosť potrebuje úspechy legislatívy, spravodlivosti, hospodárskych projektov. Nie víťazstvá malých ľudí v potýčkach na uliciach a sociálnych sieťach. Matovič sám seba berie ako opozitum Fica. A OĽaNO ako opozitum Smeru a Hlasu. V čom ale spočíva to opozitum, keď v politickej taktike sú si podobní ako jedna strana na dvoch minciach? Nebolo to tak dávno, kedy Matovič v jedných z najťažších a najvypätejších chvíľ v slovenskej histórii posielal Sulíka kopať hroby. Nakoniec to bol on, kto svojou politikou prekračovania všetkých únosných politických hraníc vykopal z hrobu Fica. Práve toho Fica, ktorého protipólom sa chcel stať a ktorého sa zaprisahal poraziť.
V použitom nadpise je trocha aj zbožného priania. Dúfajme, že Igor Matovič bol posledným extrémnym slovenským premiérom, bolo by však naivné si myslieť, že bude posledným extrémistickým Mohykánom v slovenskej politike.
Voľby 2023
Vo voľbách 30. septembra máme možnosť zmeniť túto politiku voľbou štandardných proeurópskych strán. Preto chcem ľudsky poprosiť každého čitateľa – príďte voliť, nie sme až takí zlí, ako sa zdáme :-) Nezopakujme chybu z roku 2020, keď ostali PS/Spolu a KDH mimo parlament...
