SDKU sa dostala na takúto križovatku. Necelé dva roky v opozícii naplno odhalili slabiny SDKU. Odhalili jej vyčerpanosť, popol a dotlievajúci oheň.
Ak bola SDKU pri moci a bola vládnucou stranou s 15 percentnou podporou voličov ( v iných krajinách by to nestačilo ani na serióznu opozíciu) .Dokázala takmer bez viditeľných kríz preplávať, Najprv skorumpovala svojho ideologického protivníka, ale zároveň koaličného partnera – SDĽ, na čas potreby uspokojila ambície veľkého megalomana Ruska a potom ho nemilosrdne potopila, vybojovala vnútorný zápas so skupinkou a nakoniec rozkromotrila sa ešte s bývalou materskou stranou KDH.
Dzurindovi a Miklošovi to celkom šlo. Bolo čím platiť a všetko sa dalo kúpiť, Česť idea a poslanecky mandát. Koniec vlády M. Dzurindu bol poznamenaný snahou o moc za akúkoľvek cenu, aj za cenu pošliapania princípov, ideálov
Metoda, že všetko je na predaj v opozícii neplatí. V opozícii nie je čo predávať. SDKU vyčerpalo už dávno svoj program. Vstup do EU a do NATO bol vrcholom jej snaženia, ďalšie vládnutie bol len boj o zotrvanie pri moci.
SDKU mala veľký koaličný ( korupčný) potenciál. Dokázala uspokojiť nielen svojich vlastných poslancov, ale aj poslancov koalície, ba dokonca aj poslancov opozície. Za zákony sa nehlasovalo podľa presvedčenia, ale podľa toho, koľko Dzurinda ponúkol. Po odchode ANO z koalície výsledky volieb z roku 2002 nemali žiadny význam. Tento chaos a negáciu vyriešili až predčasné voľby, ktoré sa konali asi tri mesiace pred riadnymi voľbami.. Pravica utrpela porážku a do dnešného dňa sa z toho nevie spamätať.
Témy, ktoré predložila verejnosti boli nezaujímavé, Nezaujala ani Ficova vinica. A tak sponzori pomaly SDKU začali opúšťať. Pre nadnárodné spoločnosti je SDKU nezaujímavá, pre domácich sponzorov neperspektívna. Zrazu začínajú chýbať zdroje a to nielen pre opozičný potenciál, ale aj pre vlastnú súdržnosť.
Dravcov je veľa, ale korisť žiadna. Hladní dravci sa žerú medzi sebou..
Bratislavská skupina neponúka žiadnu víziu , perspektívu. Je to protest hladných predátorov schopných spolupracovať s inými dravcami len, aby boli pri zdroji a koristi.
SDKU je vyčerpaná a unavená strana. Z planúcich ohňov boja proti mečiarizmu ostal len sivý popol. Mladí dravci, ktorí prišli neskoro sú nenažratí. A starí dravci sa úpenlivo držia moci.
Aké je východisko z tejto situácie? SDKU ho má v rukách, často sa ním oháňa. Sú to primárky, ale skutočné primárky a nie formálne. Jeden kandidát na predsedu SDKU sa podobá komunistickým voľbám. Šimko sa raz pokúsil kandidovať a vieme, že skončil ako skupinkár. Demokratické primárky znamenajú, že hlasy sa zbierajú po jednotlivých krajoch a to nielen od straníkov, ale aj od nestraníkov. SDKU je potrebné otvoriť, lebo ináč bude sektou túžiacou po štátnom majetku. Otvorenia sa pre SDKU môže byť očisťujúce.
Podobne z SDKU by mal zmiznúť aj princíp demokratického centralizmu, ktorý už bol v KSS. Tento princíp zabezpečuje vodcovi dlhú moc životnosť, ale v totalitnej strane a nie v demokratickej.
Súčasná kríza v SDKU vygenerovala ešte jeden problém a to problém politického rozpoltenia Slovenska. V Bratislave, kde je už silná stredná vrstva dominuje SDKU a bratislavská organizácia nerozumie ostatným slovenským organizáciám. Ak to trocha zovšeobecníme a dáme to do širších spoločenských súvislosti Liga východu má svoje opodstatnenie. Minimálne ako ochrana proti dravcom, ktorí sa budú pohybovať smerom na východ.
