Pán Richard Sulík, predseda ministrany SaS (sekty) vstúpil do politiky sľubom zrušenia koncesionárskych poplatkov. Bolo to niečo nové, originálne a pri úrovni programov STV aj správne.
Petícia a následné referendum, ktoré riešilo aj iné, pre štát dôležité otázky. Ako cenu vládnych limuzín, voľby prostredníctvom internetu, zníženie počtu poslancov a zrušenie poslaneckej imunity. Táto dlhodobá predvolebná kampaň s perfektným vymývaním mozgov ( čistiace prostriedky – marihuana a partnerstva gayov ) priniesla pre SaS vynikajúci volebný výsledok, ale z hľadiska samotnej účasti bolo po Ľuptákovom referende druhé najmenej úspešné.
Zámerne som spomenul Ľuptákové referendum, ktoré malo tak isto populistický nádych. Je veľký intelektuálny rozdiel medzi Ľuptákom a Sulíkom, ale správanie takmer podobné.
Populistické sľuby, triedny nepriateľ (u Ľuptáka je to kapitalista u Sulíka je to Fico a socialista) a hlavne túžba po moci, narcizmus a bezkonkurenčná láska k sebe. To je to, čo majú Lupták a Sulík spoločné. Sulík, ako správny diktátor sa netají túžbou meniť princípy. Dúfajme, že ním pripravovaný socioekonomický experiment sa nezrealizuje a že občania tohto štátu nebudú pokusné zvieratá jedného megalomana.
Sľuby sa majú plniť. To iste vie aj pán Sulík. Slovenská televízia a rozhlas už neexistujú, formálne je všetko pripravené preto, aby koncesionárske poplatky boli zrušené. Televízia prejde na digitálne vysielanie a prichádza čas pre pána Sulíka, aby sľub, ktorý stal Slovensko 8 miliónov EUR, splnil.
Od predsedu parlamentu sa to žiada.
