Tak nám tí lekári znova štrajkujú. A zas si vybrali krízovú politickú situáciu, aby si vytĺkli vyššie platy za socialistických podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Začnem vlastne záverom. Odpoveďou na otázku, prečo vlastne lekári štrajkujú, teda dávajú výpovede. Odpoveď je jednoduchá. Využívajú krízu a slabosť vlády ( a neschopnosť ministra zdravotníctva) na bezprecedentné vydieranie a na osobné zbohatnutie.
Ale môžete mi oponovať. Nie, oni nechcú iba plat ako v Nemecku ( a prax ako na Slovensku), ale majú predsa aj iné požiadavky na zlepšenie fungovania zdravotníctva. Nuž dovolím si oponovať. Tak prečo neprišli s tými požiadavkami na zlepšenie už za vlády Róberta Fica? Veď ak chceli niečo zmeniť ( bez finančných nárokov) tak mohli štrajkovať aj vtedy, prečo tak dlho čakali? Napríklad mohli žiadať také reformy, aby zdravotníctvo fungovalo ako v Nemecku. Nuž problém je, že práve oni sú tou brzdou, prečo to tak nefunguje.
Často sa stáva, že na oddeleniach nemocníc zdravotníci naozaj nemajú podmienky na dôstojný výkon poskytovania zdravotnej starostlivosti. Tak prečo v tomto stave zotrvajú? Stačí dať hromadnú výpoveď a vec je vybavená. Ale nestalo sa to nikdy a ani raz. Nič by nezískali, len prácu navyše a žiadne peniaze. Takže hromadné výpovede v žiadnom prípade nesledujú dobro pacienta.
Tie ostatné požiadavky mimo platov sú totiž len mimikry. Iba zakrývanie cynizmu a nezáujem o problém pacientov. Lebo peniaze v podobe platov zdravotníkov problémy pacientov nikdy nevyriešili, čoho dôkazom je už podobný nemorálny štrajk ako za Radičovej vlády. Skúsme sa pýtať sami seba.. zmenilo sa niečo k lepšiemu? Už sú pacienti aj ľudské bytosti? Už si zdravotníci aj prečítali niekoľko strán práv pacientov? Už sa ich pokúsili zosúladiť s výkonom svojej praxe? Už pristupovali k pacientovi ako k svojmu partnerovi? A už nemusia rodičky vyhľadávať pôrodnice v Rakúsku či Česku, keďže štrajkujúci absolventi medicíny nevedia čo je pôrod?
Áno ja viem.. občas sa nájde aj medzi nimi nejaké výnimka.. ale môj článok je o väčšine, nie o menšine. Myslíte že sa mýlim a že ide o menšinu? Tak kde je potom tá väčšina? Nič nepočujem.
Pán Visolajský, ktorý svojimi spôsobmi boľševika z päťdesiatych rokov útočí na elementárne civilizačné pravidlá a rozhodol sa hrať ruskú ruletu so životmi a zdravím občanov sa nechal počuť, že ide iba o trhové pravidlá. (Osobne som to videl a počul na obrazovke RTVS )
No tak skúsme o tých trhových pravidlách.
Cenu tovaru či služieb tvorí dopyt a ponuka. Čím je tovaru viac, tým býva jeho cena nižšia, čím menej, vyššia. Ak sa urodí málo zemiakov, budú drahé, ak veľa, opačne. Áno, pán Visolajský má právo tvrdiť, že je vysoký dopyt po zdravotníckych službách a cena musí byť vyššia. Preto sa domnieva, že zdravotníci majú právo na vyšší plat podľa vzoru Nemecka....alebo všade tam, kde je pacient ľudská bytosť. (na rozdiel od Slovenska) A áno, pán Visolajský má stále pravdu, ale len po úzku skupinu lekárov, ktorí ponúkajú služby na neregulovanom trhu bez poisťovní a účtujú služby priamo pacientovi ( zákazníkovi). Problém však je, že zdravotníci ktorí podali hromadne a organizovane výpovede pôsobia na trhu regulovanom a dokonca sú zamestnancami. Je príznačné že ide predovšetkým o štátny sektor. (Tam netreba zodpovednosť)
Konečná otázka teda znie:
Aký by teda mal byť spravodlivý plat pre lekárov, ktorí vykonávajú svoje povolanie v zmysle lege artis? A aké majú zdravotníci, predovšetkým lekári platy vo vyspelých a civilizovaných krajinách?
Zdravotníci, lekári či ich tzv. odbory sa určite budú vo svojej jednoduchosti veľmi snažiť nominálne vymenovať koľko a kde aké sumy zarábajú. Ale to bude iba demagógia.
Ohodnotenie práce lekárov je možné definovať tzv. indexom vzácnosti povolania, aj lekára. Je celkom logické, že čím je istých povolaní na trhu väčší nedostatok, stúpajú na cene. Pritom roky štúdia o tom vôbec rozhodovať nemusia. Šikovný it- čkár so stredoškolským vzdelaním môže zarábať podstatne viac ako lekár. Nie, nejde o nominálne hodnotenie, ale len vyjadrenie koeficientom. Napríklad ak slovenský lekár zarába v koeficiente (k priemernej mzde) rovnako ako nemecký, tak v princípe zarábajú rovnako a nech je to na Slovensku nominálne aj o tisícky menej, je to v poriadku.
Inak je veľmi zaujímavé poznanie, že slovenskí lekári si rýchlo všimli koľko nominálne zarábajú lekári vo vyspelom svete, len aká je kvalita zdravotnej starostlivosti v tomto svete ich už zaujíma podstatne menej. A ak má k zmenám prísť, veľmi aktívne proti ním bojujú. Taká štipľavá poznámka. Za socializmu zarábali lekári dokonca občas aj menej ako robotníci vo fabrike.. ale neprotestovali. Čo to ale znamená? Že využívajú slobodu a voľný európsky trh na presadzovanie svojich požiadaviek, mimo výkon ekonomiky v ktorej fungujú.
Koeficient vzácnosti lekára v Nemecku je cca 3,0. Znamená to, že priemerná mzda lekára v Nemecku je približne trojnásobkom priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Dovolím si zdôrazniť, že ide o mzdu pred zdanením so všetkým benefitmi, príplatkami, osobným hodnotením, nadčasmi, službami a pod. Ale bežný priemer v krajinách EU je cca 2,5 násobok priemernej mzdy. Naozaj neviem koľko činí priemerná mzda lekára v Nemecku nominálne ( a ani to nie je podstatné), ale vieme koľko je priemerná mzda na Slovensku za 2. štvrťrok 2022 a to je 1291 eur brutto!
A z toho vyplýva aj otázka na odpoveď, aká by mala byť priemerná nominálna mzda slovenského lekára na úrovni doby a vyspelého sveta a teda na úrovni Nemecka? A vec je jasné. Približne 3227, 50 eur brutto! Zdôrazňujem so všetkými benefitmi, vrátane nadčasov a všetkého čo s tým súvisí. Problém však je, že slovenskí lekári chcú zvýšiť plat v istých kategóriách o sumu, ktorá by mala byť priemerným platom v rámci koeficientu vzácnosti výkonu ekonomiky v rámci EU.
No a tým sa slovenskí lekári stanú pravdepodobne rekordérmi vo výške platov asi nielen v rámci EU, ale aj v rámci sveta. Mimochodom koeficient platov v USA je či bol, 5,0 a to funguje samozrejme na iných princípoch. Ak by sa chceli slovenskí lekári naozaj stať najlepšie platenými lekármi sveta, tak by stačil koeficient 5,0 čo činí cca 6455 eur a vlastne sa tu v istých kategóriách k uvedenému aj blížime. Ale pozor, má to byť základný plat, keďže aj v USA je koeficient 5,0 vyrátaný zo všetkých benefitov, takže ten slovenský by za slovenskú „kvalitu“ dostával ešte viac.
Ale zostaňme ešte pri tých trhových princípoch pána Visolajského a jeho socialistických lekárskych odboroch. Totiž istým trhovým koeficientom podliehajú aj menej „vznešené“ povolania ako je práve to medicínske. Rozumieme teda, že aj tá predavačka v supermarkete zarába v Nemecku nominálne podstatne viac ako tá na Slovensku.Preto je nominálny a aj koeficientom plat lekára vyšší ako na Slovensku. Sú tam totiž zohľadnené parametre výkonnosti ekonomiky a to trhovým spôsobom čo pán Visolajský a spol, akosi opomínajú a nezaujíma ich to. ( aj keď sa na ten trh odvolávajú) Totiž, ak by sme všetci zarábali podstatne viac, bolo by v zdravotných poisťovniach podstatne viac prostriedkov, ktoré by celkom trhovo mali prirodzene dvíhať platy lekárov a to na úroveň výkonu ekonomiky.
Nuž, ale trhovú hodnota slovenského lekára je predsa len za istých zvláštnosti trhu iná a pán Visolajský má tentoraz vlastne trocha pravdu. Protestnými demonštratívnymi výpoveďami zneistil tento trh a vytvoril predpoklad nedostatku a zvýšil trhovú cenu zdravotníkov. Veľmi sa to podobá Putinovmu zastaveniu plynu do Európy a je to aj rovnako cynické, len časť verejnosti si to odmieta priznať a nechce uveriť, že ide o nehoráznosť, hlboko pod morálnymi hranicami.
A teraz o ľudskom, odbornom a morálnom rozmere protestných výpovedí zdravotníkov.
Viete či vieme si predstaviť úzkosť a strach ľudí, ktorí sa liečia na ťažké choroby, ide im o život pri poznaní, že ich vlastne nebude mať kto liečiť? Viete či vieme si predstaviť ich strach, stavy úzkosti, beznádeje či zúfalstva? Viete, či vieme si predstaviť ich zúfalstvo pri hľadaní riešenia, peňazí či známosti len aby prežili?
Len drobná otázka: Naozaj si myslíme, či myslíte, že ľudia čo takéto stavy, ktoré môžu pacienta aj zabiť to myslia so zlepšením zdravotníckej starostlivosti po ich naplnení platových požiadaviek naozaj vážne? Naozaj tomu veríte?
Ak áno, tak si odpovedzte na otázku čo a ako sa významne zmenilo po protestných výpovediach za Radičovej vlády a naplnení ich platových požiadaviek.
Aké sú riešenia?
Najskôr skúsime tie bezprostredné a akútne. Niečo ako neodkladná zdravotná starostlivosť.
1. So zdravotníkmi treba naďalej vyjednávať a pristúpiť k zvýšeniu platov, ktoré budú odzrkadľovať výkon slovenskej ekonomiky. K tomu treba poznamenať, že zdravotníci budú súhlasiť s pravidlami, ktoré budú odzrkadľovať kvalitu lekára a nie paušálne zvýšenie každému za diplom. Už nežijeme v socializme a zdravotníci by to mali pochopiť. Samozrejme, vyjednávanie začne až po ukončení vydierania pacientov.
2. Predpokladajme, že to nepomôže. Sme slobodná krajina a lekári majú právo dať výpovede. Len taká uštipačná poznámka, ale nemajú právo aby ich zamestnávateľ ich výpovede prestal akceptovať, ak sa ich rozhodnú stiahnuť. Štrajkovať proti vlastnému slobodnému rozhodnutiu by bolo milí zdravotníci asi smiešne a zamestnávateľ nemusí stiahnutie výpovede akceptovať. Tým sa môžu zamestnávatelia zbaviť problémových a nekvalitných zdravotníkov a to obzvlášť vtedy, ak už našli náhradu.
3. Predpokladajme, že naši slobodní zdravotníci na uvedené nepristúpia a pacienti zostanú bez lekárov. Napriek tomu ich treba nechať ísť. Opakujem. Sme slobodná krajina, nech sa páči slovenskí zdravotníci, svet volá. Tam platia viac ( ale za takú prácu ako na Slovensku zväčša nie).
Ale recept na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti nie je až taký zložitý. Slovenskí pacienti sa budú liečiť v zahraničí čo môžu za istých okolností aj teraz, avšak zdravotné poisťovne budú liečbu preplácať v plnej miere, pokiaľ nebude môcť byť plnohodnotne zabezpečená na Slovensku. Čo pri tisíckach zdravotníkov nebude možné. Áno, bude treba naliať peniaze do zdravotných poisťovní a určiť mnohé legislatívne pravidlá, ale veci sa riešiť dajú. Ale treba zaručiť slobodu slovenským zdravotníkom a nech idú.
4. Žiaľ všetky doterajšie vlády sa akosi nechceli nič naučiť od Rakúska či Nemecka a neumožnili rozumný prístup zahraničných lekárov a sestier na slovenský trh, čo celkom prirodzene zvyšuje nedostatok týchto profesii. Tu samozrejme treba otvoriť dvere zahraničným pracovníkom a čo najskôr. Mimochodom, takéto opatrenie sa boľševickým odborárom nikdy moc nepáčilo a aj preto jedna z ich požiadaviek ( zabezpečiť dostatok personálu) pôsobí nesmierne smiešne.
Zdravotníctvo potrebuje naozaj hlbokú reformu a to viacerých sektoroch čo je naozaj na dlhšie obdobie. Súčasnú krízu spôsobili predovšetkým voliči, ktorí vo svojej naivite túžia po super zdravotníctve zadarmo. Tiež lekári, ktorí chcú udržať socialistické poriadky a vzťahy s pacientmi s čo najmenšou zodpovednosťou a paušálnym platom za diplom. Nie za výkony a kvalitu. No a posledným faktorom sú nezodpovední politici, ktorí si uvedomujú, že skutočné reformy budú bolestivé pre zdravotníkov, ale aj pre pacientov, teda voličov.
Preto by bolo nanajvýš naivné myslieť si, že v budúcich rokoch sa niečo v prístupe k pacientom či celkovej kvalite niečo zmení. Skôr naopak, nedostatok nás bude viesť do starých socialistických časov čo sa zdravotníkom nesmierne páči, do čias úplatkov, korupcie a útlaku pacientov.
Ale môžete s lekármi ktorí sa rozhodli “bojovať“ za svoju pravdu sympatizovať. Ale dúfam potom, že použijete rovnaký meter aj vtedy, ak budú štrajkovať aj pracovníci jadrových elektrární, energetici, či pracovníci teplárni pri teplote mínus dvadsať stupňov Celzia. Tak potom veľa zábavy.
