Môj relatívny pocit bezpečnosti narušila včerajšia príhoda.
Išli sme na bratislavské letisko.
Žene prišlo v aute zle. Už od rána mala problémy. Asi niečo zlé zjedla. Hovorila, že sa potrebuje ísť vyzvracať.
Zastavil som jej na odpočívadle Hrádok, kúsok od Piešťan. Boli tam iba Toi Toi toalety, tak sa išla prejsť ku kríkom asi 100 metrov od auta.
Na parkovisku nebol takmer nikto. Zrazu pri mne zastal z pravej strany dosť blízko biely mercedes. Sedeli v ňom dvaja muži. Jeden z nich, pripomínajúci výzorom aj typom speváka Končeka, sediaci za volantom, mi ukazoval, aby som otvoril okienko na pravej strane. Hovorí mi: "Vidím, že ste z Martina. Viete mi povedať, ako sa dostanem ku Tulipu? Máme predvádzaciu akciu v Piešťanoch a potom ideme do Martina."
Vysvetlil som mu podrobne, ako sa tam dostane.
Zdalo sa mi, že ho to vysvetľovanie ani moc nezaujíma.
Nakoniec vybral z auta krabicu s keramickými nožmi a podával mi ju cez otvorené okno. Že je to darček za to, ako som mu pomohol. Nezobral som si krabicu a povedal som mu, že nič nechcem. Hodil mi ju cez otvorené okno na sedadlo do auta a povedal mi, aby som ho neurážal. Všimol som si, že krabica je otvorená. Bolo vidieť farebné ostré čepele.
Vyšiel rýchlo z mercedesu a otváral dvere na mojom aute. V ruke mal nejaké krabičky, pripomínajúce parfum.
Neviem, ako by to všetko skončilo, keby sa pri nás zrazu neobjavila moja žena. Pýtala sa, čo to je na jej sedadle. Zobrala krabicu a dala ju mužovi. Povedala mu, že nič nechceme.
Muž zobral krabicu a rýchlo zmizol. Stihol som si všimnúť, že mali zlatomoraveckú ŠPZ-tku.
Možno to boli naozaj iba pokútni predavači, vnucujúci tvar. No nože a spray sa dajú použiť aj inak. Preto píšem tento článok hlavne pre šoférov, ktorí cestujú sami. Aby si rozmysleli, kde na diaľnici zastavia.
