Počasie nám veľmi nevychádza. Za celý dlhý čas, čo sme na návšteve v dcérinej rodine, boli iba dva dni, kedy svietilo slnko. Aj dnes je pod mrakom, ale na popoludnie hlásili polojasno.
Keď prichádzame ku katedrále, cez medzeru v oblakoch je pekne nasvietená.
Kupujeme si lístky. V cene toho nášho je veža, archeologické vykopávky v podzemí a kláštorná záhrada.
Na vežu sa dá dostať iba po úzkych točitých schodoch. Na niektorých miestach sú také úzke, že by obéznejší ľudia v nich mohli uviaznuť.
Tisíce ľudí na kamenných schodoch zanechalo svoje stopy.
Dostávame sa na galériu na prvom poschodí.
Po ďalšom výstupe sme pri zvonkohre a veľkom zvone.
Dostávame sa nad klenby. Obdivuhodný je aj starý krov.
Model veže, ako by vyzerala, keby ju boli dostavali. V skutočnosti veža končí kúsok nad hodinami.
Posledný úsek schodišťa.
A sme hore.
Viditeľnosť nie je ideálna, ale aspoň neprši.
Pod nami sú ulice starobylého mesta.
Je pod mrakom. Niektoré časti krajiny v diaľke osvecuje slnko.
V jednej časti sa na horizonte objavuje dokonca kúsok dúhy.
Strávili sme na veži asi pol hodinu. Návštevníkov je kvôli nestálemu počasiu málo.
Dolu ideme tou istou cestou.
Po zídení z veže musíme obísť kostol a vrátiť sa do bočnej miestnosti, kde sme si kupovali lístky. Prechádzame okolo zmenšeného modelu katedrály.
Bočný vchod.
My vchádzame odzadu.
Nad nami je organ.
Páči sa mi množstvo vitráží.
Von vychádzame zasa zadným vchodom.
Dostávame sa do podzemia.
Prechádzame okolo múrov z rímskej ríše. Našla sa tu časť podlahového vykurovania.
Máme v slúchadlách výklad v angličtine. Dcéra a vnúčatá ho majú vo flámštine. Pri jednotlivých objektoch sú aj popisky v troch jazykoch.
Bazén
V odpadovej jame sa našlo viacero fragmentov z Rímskej ríše.
Najvzácnejšia je asi zlatá minca, ktorá sa razila v rokoch 439 - 455 nášho letopočtu.
Úlomky fresiek.
Pod zemou sú aj pozostatky pochovaných ľudí, kostry a kamenné sarkofágy.
Poslednou časťou našej prehliadky je záhrada za kostolom.
Zaujímavé miesto. Určite by som sa sem chcel v budúcnosti ešte vrátiť.
