Štylizovaný autoportrét
Na to, v akých problémoch je naše zdravotníctvo, som bol milo prekvapený. Personál, starostlivosť.
Dokonca aj jedlo bolo oproti môjmu pobytu pred pár rokmi oveľa lepšie.
Dve noci som prežil spolu s lekármi, ďalšiu noc ma preložili do vedľajšej izby. Tu som zažil nepekný zážitok:
Na vedľajšej posteli za plentami ležala staršia pani a štyri hodiny v kuse počúvala infovojnu. Neskutočná manipulácia.
Keď to skončilo, rovnakým tónom ako rozprával Lichtner, hovorila aj ona so sestričkami. (Je vás tu ako švábov, každý tu na mňa s....) Tie by jej splnili akékoľvek želanie a ona im nadávala ako pohan. Keď za ňou prišiel jej zať, bol nakazený tým istým vírusom.
Po štyroch dňoch ma preložili na bežné oddelenie.
Izba je dobovejšia, zariadenie staršie, jednoduchšie.
Aby som sa nenudil, syn mi kúpil a doniesol knihu. Nemám zatiaľ ani kúsok papiera. Strany, na ktorých sú zaujímavé vety, si oddeľujem poskladaným toaletným papierom, aby som sa k nim ešte mohol vrátiť.
(Napríklad na strane 75 zápis z 25.2.1976 v Kolíne nad Rýnom: Zjistit, z čeho je člověk udělanej, z anděla a z ďábla a z toho mezi tím. To tě zajíma a zkusit to vyfotografovat. Josef Koudelka Deníky, Torst, 2021)
Už nemusím močiť do bažanta.
Pohľad z okna wecka.
Pohľad z postele.
Aj tu som mal jednu príhodu. Tentoraz milú.
Do izby ku nám prišla skupina študentov medicíny. Pani doktorka im povedala po anglicky všetko o pacientovi. Medici si mohli vyskúšať vyšetrovanie, spýtať sa pacienta na jeho problémy.
Ďalší deň prišli iba tri študentky bez slovenskej lekárky. Jedna, pravdepodobne z vyššieho ročníka a dve mladšie. Všetko prebiehalo podobne. Študentky vedeli základné slová po slovensky. Niektoré slová vyslovovali menej zrozumiteľne. Pýtali sa pacienta aké mal problémy pred príchodom do nemocnice, aké má iné choroby. Nenápadne som im zopár slov preložil z a do angličtiny. Keď dve mladšie vyšetrovali pacienta, pýtal som sa staršej, či sú Nóri, alebo Islanďania, pretože som nedokázal rozlíšiť ich jazyk, ktorým sa rozprávali medzi sebou. Povedala mi, že sú všetky tri z Reykjavíku.
Chvíľu sme sa rozprávali o mojom pobyte na Islande. Pýtala sa, kde sme boli, čo sme videli a ako sa mi na Islande páčilo. Príjemné oživenie nekonečných hodín.
Po týždni som doma. Preplnený zážitkami, ktoré som nielenže nečakal, ale v podstate som ich ani nechcel zažiť. Našťastie všetko skončilo bez následkov.
8.máj
Ráno som potreboval povybavovať nejaké veci, ktoré sa nazbierali za týždeň mojej neprítomnosti. Poobede som vybehol na parkovisko supermarketu, kde bol dojazd akcie veteránov.
Chýbali mi tam najstaršie autá. Viem, že ich niekoľko desiatok jazdí po Slovensku. Možno treba nájsť aj nejakú ich inú akciu.
9. mája
V Košútoch, kúsok za domami je jazierko, kde chodievam v zime fotiť vtáky na kŕmidle. Nedávno sa tam objavili vretenice. Teraz som ich tam nenašiel, ale videl som na internete fotky, ako sa jedna dostala až ku stene paneláku.
Cestou tam som našiel pomaly dozrievajúce čerešne.
Rozkvitnuté šípky
Aj (asi) páriace sa slimáky, pri ktorých asistoval motýľ.
10. mája
Vybehol som ku Blatnickému hradu, pozrieť motýľov.
Tá ozajstná sezóna ešte len príde. Potešili aj neznáme, prvý krát videné biele klince.
Tieto kvety sme volali orlíček. U nás kvitli ružové a tmavo fialovo-čierne.
V noci všetci fotili polárnu žiaru. Nemohol som ísť von, tak som si ju vyfotil z okna izby, otočenej na sever.
11. mája
Žena potrebovala kúpiť nejaké veci v obchodnom centre. Zobral som si so sebou fotoaparát. Kým ona nakupovala, ja som si išiel sadnúť ku Turcu. Už som bol na odchode, keď sa v rieke objavila kačka s malými.
Po iné roky som malé kačky videl až začiatkom júna.
Večer skúšame so ženou počkať za mestom na polárnu žiaru. Oblaky sa trocha rozostúpili, no obloha zostáva čierna. Pri jednom presúvaní sa z miesta na miesto mi fotoaparát vyfotil takúto kresbu svetlom. Urobil som výrez, našiel kompozíciu. Nazval som to Mimovoľný pohyb.
13.mája
V mojom fotoarchíve mám stále viac obrázkov, o ktorých nie som úplne presvedčený, že by som ich mal publikovať.
Je to ale dosť dôležitá časť môjho pohľadu na svet. Zaujíma ma všetko okolo. Nerobím rozdiely medzi fotením krajiny, detailov z prírody, alebo ľudí.
Malé prádlo
Netradičné tetovanie
14.mája
Zasa idem okolo Turca. Na druhej strane rieky, kúsok od brehu, sa pretekajú dve osamotené malé kačky. Až po chvíli, asi tri metre od nich som zbadal mamu s ostatnou časťou rodiny.
Občas pozrela na potomstvo v potoku, občas si zdriemla.
18. máj
Dnes som sa vybral po menej prechodenom chodníku po druhej strane rieky. Stretol som iba jedného psíčkara. Na opačnom brehu je rušnejšie. Behajú bežci, jazdia cyklisti, prechádzajú sa mamičky s kočiarikmi.
21. mája
Ready made. Vyšiel som na balkón a stačilo iba stlačiť spúšť.
23. mája
Po daždi
26.mája
Pekné počasie pokračuje. Ideme so ženou najskôr do parku pri Budatínskom zámku.
Nádherné staré stromy.
Asi zatiaľ najstaršia lipa (viac ako 300 rokov), ktorú som kedy videl. (Ak nepočítam tú doráňanú pri Bojnickom zámku.)
Nechýba očkáň pýrový.
V pekne upravenom parku sa našlo miesto aj pre starý, hmyzom prežratý kmeň.
Presúvame sa o pár desiatok kilometrov na juh. V parku v Rajeckých Tepliciach ma prekvapila volavka.
Pravdepodobne sa tu narodila. Vôbec jej nevadia ľudia.
Poslednou dnešnou zastávkou je opravovaný poľovnícky zámoček v Kuneráde.
Naposledy sme tu boli asi pred tridsiatimi rokmi.
Dúfam, že sa mi sem podarí dostať, keď bude hotový a sprístupnený verejnosti.
28.máj
Pri návšteve jedného kultúrneho podujatia v Žiline som narazil aj na takýto historický skvost.
Predtým krátka prechádzka po meste.
29. máj
Turčianske Teplice. Zastávka veteránov počas ich cesty do Bojníc.
Najskôr čakanie.
Prvé autá
Nakoniec ich prišlo toľko, že nemali na dlhej hlavnej ulici kde parkovať.
Posádky
Máj sa končí. Zasa o mesiac.
Obrázky sú nahraté v lepšom rozlíšení. Treba si ich otvoriť v novom okne.
