Ešte 22. apríl. Krajina pred západom slnka
Na občasné výlety na kolobežke si so sebou beriem pre istotu aj foťák. Veď čo ak náhodou? ...
Tak vznikol aj tento obrázok. Slnko pomaly klesalo za Martinské Hole. Na cyklochodník už nesvietilo. Posledné lúče sa opierali o neďaleké kopce za Váhom. V pozadí, ako najvyšší, je Malý Fatranský Kriváň.
7. máj Samota
To miesto sa mi zapáčilo od prvej chvíle, keď som ho pred mnohými rokmi objavil. Rozbitý dlhý dom s mohutnou lipou. Ďalšia lipa stojí pri dome zboku. Usadlosť pochádza pravdepodobne z konca devätnásteho, alebo začiatku dvadsiateho storočia. Niekto mi hovoril, že tam bol za socializmu družstevný ovčín. Bol som ho fotiť už veľa krát. Tentoraz som chcel nájsť taký uhol, odkiaľ fotku ešte nemám.
Bolo polooblačno. Oblaky vytvárali dosť veľké tmavé a svetlé pásy.
Raz sa dostal dom aj lipy do spoločného tieňa. Popredie aj pozadie bolo osvetlené.
Fotka mala zvláštnu atmosféru. Najskôr som ju previedol do čiernobielej škály. Skúšal som ju zosvetliť. Výsledný obrázok mi trochu pripomína staré rytiny.
9.máj Panning
Je to technika vo fotografii, ktorá sa používa na zachytenie pohybu. Fotoaparát sa pohybuje v smere pohybu foteného objektu, pričom ten je zachytený dlhším expozičným časom.
Zraz veteránov je dobrá príležitosť to trénovať. Mohol som to skúšať možno päťdesiat krát, kým okolo mňa prešla celá kolóna historických aut.
10. máj Rekonštrukcia
So ženou sme sa brali 10. mája 1986. Neuveriteľných spoločných štyridsať rokov. Našiel som fotku z toho obdobia. Bolo to deň pred svadbou. Fotil nás rodinný známy. Sedíme v obývačke bytu, kde moja žena žije od narodenia. Pokúsil som sa urobiť rekonštrukciu záberu z toho istého miesta.
Vidím tam iba tri veci, ktoré sa zmenili:
1. máme iné dvere
2. už nemáme ten stôl so stoličkami, čo sme mali vtedy za chrbtom
3. v roku 1986 som ešte nemal počítač
Ostatné je všetko úplne také isté.
Počas celého mesiaca. Rastliny, motýle a svetlo.
Neopustil som moje chlebové témy. Do obrázkov sa ale oveľa viac snažím "vmontovať" svetlo, prípadne rozostrené pozadie.
Zvieratká. Pri túlaní sa krajinou na ne chtiac, či nechtiac občas narazím. Tu o svetle ani kompozícii nie je čas rozmýšľať. Sú to nečakané okamihy a nakoniec som rád, že vo foťáku nezostala iba farebná šmuha.
A ešte raz zvieratká. Stal som sa svedkom boja o život.
Holuba napadli súčasne straka a vrana. Holub narazil do pivničného okna. Pravdepodobne už bol zranený. Po tom náraze už iba ťahal za sebou jedno krídlo. Vrana sa chvíľu naťahovala so strakou. Tá nakoniec odletela a vrana dokončila začatú robotu. Nemal som so sebou fotoaparát. Nafotil som si to až o chvíľu neskôr.
Obrázky strateného sveta.
Môj dlhoročný, deväťdesiatdva ročný známy začal likvidovať knižnicu. Nechce, aby to po ňom, keď odíde, museli robiť jeho deti. Počas svojho dlhého života napísal aj on množstvo kníh. Sám si ich vytlačil, zviazal. Urobil dosky. Niektoré z nich som si požičal a prečítal. Pýtal som sa ho, čo s tými knihami chce urobiť. Povedal, že to asi tiež nakoniec vyhodí. Vypýtal som si dve jeho staršie knihy esejí, poznámok a postrehov. V jednej z nich opisuje staré fotografie z jeho rodinného albumu. Opis jednej z nich sa mi natoľko páčil, že som ho poprosil, či by som si niektoré z tých obrázkov nemohol prefotiť.
Je to svadobná fotografia jeho rodičov. A potom fotka z ich spoločného života o pár rokov neskôr. Obrázky sú z konca dvadsiatych, alebo začiatku tridsiatych rokov minulého storočia. Fotené to bolo vo fotoateliéri v Banskej Štiavnici. Rodičia vtedy bývali v jednej z neďalekých dedín.
