ktoré spolu nie sú navzájom kauzálne spojené. Také synchronistické fenomény sa vyskytujú napríklad vtedy, keď vnútorné udalosti (sny, vízie, predtuchy) majú príslušnú obdobu vo vonkajšej realite; vnútorný obraz alebo predtucha sa ukázali ako "pravdivé";
b) medzi podobnými alebo rovnakými snami, myšlienkami atď., ktoré sa vyskytujú súčasne na rôznych miestach.
Ani jeden ani druhý prejav sa nedá vysvetliť kauzalitou. Skôr sa zdá, že súvisia s archetypickými procesmi v nevedomí ( L848;322).
zdroj: FILIT OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA Verzia 3.0
https://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvs/synchronicita.html
V noci si čítam v robote text Anny Vlčkovej v časopise Inspire No 51/2009 na strane 142 v článku Baltik:
... Viem, že mám nad hornou perou penu z kávy, stále ma baví mať ju tam naschvál ...
A potom, na druhý deň, pri obede s vnučkou:
" Kto mi zjedol obed?!"
"Ja som sa ho ani nedotkla!"
Antonín Dolák vo svojej prednáške o Jungovej synchronicite hovorí, že je to zo štatistického hľadiska skôr naše želanie, ako skutočnosť. Ľudský mozog si rád hľadá nejaký zmysel a systém aj tam, kde vôbec nemusí byť.
Tu som trochu v rozpakoch. Tých náhod je v poslednom čase nejako príliš:
Popoludní som si na chvíľu ešte zdriemol pred odchodom na nočnú. Okrem iného sa mi snívalo, že som v Holandsku. Chcel som sa ísť pozrieť do nejakého kníhkupectva. Nevedel som ale, kde presne sa nachádza. Na ulici sedeli na obrubníku dve, asi osemnásťročné, slečny. Spýtal som sa ich po anglicky, či mi vedia poradiť. Povedali mi názov kníhkupectva a ukázali aj ktorým smerom mám ísť. V poslednej vete jedno z dievčat použilo slovenské slovo. Priznal som sa, že som zo Slovenska. Všetci sme sa zasmiali. Z krátkeho rozhovoru (už v slovenčine) som sa dozvedel, že sú z Novohradu, konkrétne niekde od Lučenca. Koniec sna.
O pár hodín neskôr som sa v robote rozprával s jedným známym o jeho víkendovom pobyte v Írsku. Požičali si bicykle a išli si pozrieť botanickú záhradu. No keď prišli ku nej, zistili, že sa tam na bicykli nesmie. Aj tak to riskli. Po prejdení pár sto metrov ich zastavil strážnik. Pýtal sa ich, prečo porušili zákaz. Známi sa mu snažili objasniť situáciu. Medzi sebou sa rozprávali po slovensky. A vtedy im muž povedal, že môžu hovoriť aj po slovensky. Že on je Košičan.
2.apríla. Už sa zdalo, že je po zime a potom sa ráno z toho sna zobudíme.
O týždeň neskôr. Cestou ku bocianiemu hniezdu mi žena v aute vyčíta, prečo fotím stále to isté. Bránim sa, že fotím iba to, čo chcem a čo sa mi páči. Ale s množstvom fotiek toho istého motívu vidím, že novšie fotky sú o niečo lepšie ako tie spred desiatich rokov. Mám lepší foťák, ako tak som sa ho naučil ovládať. Pri veľkom množstve záberov je z čoho vyberať. Kedysi som urobil dva - tri obrázky a stačilo mi to. Teraz ich urobím osemdesiat a potom sa medzi nimi občas objaví aj taký, s ktorým som spokojný.
Keď už sme sa dostali na dedinu, prejdeme sa bočnými uličkami.
Zdravotné problémy s chrbticou a kolenom ma na pár dní uväznili doma. Vyfotil som si niekoľko záberov v interiéri, ale nie som s nimi spokojný.
Chcel som zachytiť skutočnosť. Bez retuší, bez snahy urobiť sa mladším, než som. U Junga si čítam, ako sa ľudia boja starnúť. Keď má človek tridsať rokov, je infantilný a žije u mamy, zdá sa to neprirodzené. Keď sa hrá sedemdesiatnik na štyridsiatnika, okolie to oceňuje. A pritom je to rovnaký nezmysel.
Konečne zasa vonku. Prenikavo voňajúce rozkvitnuté kríky prilákali prvé čmeliaky.
Keď chce človek úspešne ukončiť vysokú školu, musí napísať a obhájiť záverečnú prácu. Musí si vybrať tému, ktorej sa potom nejaký čas intenzívne venuje. Nájde si literatúru, pohľadá všetko, čo je dostupné. Urobí si približnú štruktúru, čo by budúca práca mala obsahovať, v akom poradí budú jednotlivé body zoradené za sebou. Čo je pre tému dôležité, čo menej a čo tam vôbec nemusí byť.
Teraz si už témy nevyberám. Vyberajú si ma samé. Pred mnohými rokmi som pár krát navštívil stretnutia amatérskych výtvarníkov. Výtvarníčka, ktorá nás mala na starosti hovorila, že si niekedy urobíme surrealistickú hodinu. Predstavoval som si to tak, ako keď sa štrikuje sveter a učiteľka štrikovania nám povie, že zajtra sa budeme učiť nový vzor.
Ak chceme surrealisticky kresliť, maľovať, alebo rozmýšľať, nemôžeme si povedať, že to tak budeme odteraz robiť. Surrealizmus človeka zaplaví ako rýchla letná búrka. Pred hodinou bola čistá obloha bez jediného obláčika a zrazu hromy, blesky, hustý dážď. Sme zrazu uprostred toho diania. Nedá sa z toho utiecť. Premokneme do nitky a hromy - blesky nás aj riadne vystrašia.
Tak ma prepadol aj tento obrázok. Nie som si istý, či som ho už na blogu niekde nepublikoval.
Aktualizoval som aj môj autoportrét z roku 2012. Vymenil som si zastarané, takmer nefunkčné objektívy za nové.
Vyfotiť naozaj surrealistickú fotku, na to musí mať človek obrovské šťastie. Kým sa mi to podarí, skúšam fotiť to, čo je okolo.
Sojka ?
Slnko, voda, kamene v potoku
Šindle
Rád cestujem. Momentálne iba do blízkeho okolia. Možno v lete sa mi podarí dostať aj niekam ďalej. Menej známe prostredia ma nútia k intenzívnejšiemu pozorovaniu.
Žilina
pouličný styling
uličky bez ľudí
Turčianske Teplice
Diviaky
Martin
Aj pri tomto výbere platí, že obrázky sú nahraté v lepšom rozlíšení, ako sa zobrazujú v článku. Ak ich chcete vidieť väčšie, kliknite na nich pravým tlačítkom a zobrazte si ich na novej karte.
