V Turčianskych Tepliciach, ale už aj v Martine som objavil drevené skrinky so zasklenými dvierkami, kde si ktokoľvek, kto ide okolo, môže knihy, ktoré sú dnu zobrať, prečítať a vrátiť. Alebo aj nevrátiť. Asi to nikto nekontroluje. Občas tam zanesiem tašku plnú kníh, ktoré mám už prečítané a za ktorými mi nebude až tak ľúto.
No mám aj zopár kníh, ktorých by som sa nerád niekedy zbavil. Jednou z nich je český preklad knihy Walking (Chůze) ktorú napísal Henry David Thoreau. (Preložila Jaroslava Kočová.)
Tu je krátky citát, ktorý sa mi veľmi páči:
Pravda je, že jsme velice zbabělí křižáci, a dokonce i chodci, dnes už nepodnikáme žádná smělá a nekonečná tažení. Naše výpravy jsou pouhé vycházky do okolí, jež se s večerem stáčejí zpět k rodinnému krbu, odkud vyšly. Polovinu cesty se pouze vracíme ve vlastních stopách. Měli bychom jít vpřed nejkratší cestou, kam nás zanese náhoda a touha po nehynoucím dobrodružství, nepomýšlet na návrat a být připraveni poslat zpět do osiřelého království jen svá nabalzamovaná srdce jako relikvie. Jste-li ochotni opustit otce a matku, bratra a sestru, manželku a děti, a nikdy už je nevidet - pokud jste zaplatili všechny dluhy, sepsali závěť a urovnali své záležitosti, a jste-li svobodný člověk - pak jste připraveni jít na procházku....
Dnes som sa tiež vybral na prechádzku. Mám vytýčený približný smer. Som obmedzený prostredím, v ktorom sa budem pohybovať a tiež časom. Nemôžem si dovoliť odbočiť z vyznačenej cesty - som v chránenom území. A určite viem, že dnes na jej koniec nedorazím. Cesta totiž nikde nekončí. Dá sa ňou pokračovať dlhé hodiny. Skôr ma prepadne únava, než že by som prišiel až na jej koniec. A budem sa musieť vrátiť pred zotmením.
obr.1 Keď som sa dostal nad pásmo lesa, ešte bolo zamračené. Ale pomedzi mraky sa začali predierať posledné lúče. Je po šiestej podvečer a mám dve hodiny na to, aby som sa dostal aspoň k prvému roháčskemu plesu. Všetci turisti idú opačným smerom. Iba ja kráčam hore.
obr.2 Skaly, svetlo, posledný sneh, rozkvitnuté kríky.
obr.3 Medzery medzi oblakmi sa zväčšujú. Stále viac a viac osvetľujú protiľahlé štíty.
Chcel som sa dozvedieť, kam a ako svieti v tomto čase slnko. Nikdy som tu nebol podvečer. Vždy väčšinou iba ráno, prípadne cez obed.
obr.4 Som pri prvom plese. Ďalej už dnes nepôjdem. Nestihol by som sa vrátiť za svetla. Tiene a osvetlené skaly hrajú svoje predstavenie. Som rád, že som sa sem dostal a mohol som byť toho svedkom.
obr.5 Pri plese.
obr.6
obr.7
obr.8 Vraciam sa naspäť. Pár posledných lúčov, ktorým sa podarilo predrať pomedzi oblaky osvetľuje vrcholky končiarov. Za chvíľu sa začne stmievať.
obr.9 Dnes všetko vyšlo. Počasie, svetlo, neboleli nohy. Šťastlivo som sa vrátil domov. Ďakujem.
