Pohľady za horizont
Keď som mal asi desať rokov, začal som si kresliť mapu našej dediny. Najskôr iba najbližšie okolie. Náš dom, dvor. Každý chodník, potôčik, poľnú cestu. Potom domy susedov aj so šopami a stodolami. Mapa sa pomaly zväčšovala. Mal som ju nakreslenú až po kostoly.
No keď som chcel pokračovať, musel som sa ísť pozrieť aj tam, kde som to ešte nepoznal. Nebolo to vždy spojené iba s príjemnými pocitmi. V osade Rieka, ma viackrát zbili riečania. Boli to moji vrstovníci, prípadne boli o rok - dva starší odo mňa. Doteraz nerozumiem, prečo to robili. Mali kamaráta aj v Makýtke. Keď som sa bol pozrieť tam a stretol som sa s ním, tiež som čakal výprask. No on mi namiesto toho všetko poukazoval. Keď nemal pri sebe svojich parťákov, bol úplne iný a ešte ma aj kúsok cesty odprevadil.
Zo samôt nad dedinou bolo vidieť v diaľke kopce, o ktorých som nič nevedel. Musel som sa pozrieť do turistických máp, aby som zistil, čo je to za pohoria a vrchy. Sponad Matuší bolo vidno Vršatec a kopce za Ladcami v Strážovských vrchoch, zo Šulíkovca zasa kopce na Morave okolo Horného Lidča. Najviac ma prekvapilo, keď som sa vyškriabal na strom na hrebeni nad Potokom, že je odkiaľ vidieť Súľovské skaly a Maníny.
Tým, že som si kreslil mapu dediny, objavil som miesta, kam by som sa inak asi nikdy nedostal.
Hľadanie strateného ornamentu
Babku si moc nepamätám. Zomrela, keď som mal šesť rokov. Jediný okamih, ktorý sa mi vryl do pamäti je z obdobia, keď som bol asi štvor alebo päťročný. Išiel som s ňou k jej chatrči, ktorú si sama postavila na vyvýšenej terase pod lesom. Držala ma za ruku. Mala zošúverenú vráskavú dlaň. Oblečená v kroji. Pamätám si vyšívaný farebný ornament na jej zápunke - zástere. Zobrala z briežka nejakú rastlinku a pretlačila ju cez lem svojej čiernej sukne. Vytlačila z nej pár kvapiek o ktorých mi povedala aké choroby dokážu vyliečiť.
Babka ochorela a dlhší čas ležala v prenajatej drevenici na druhej strane potoka. Mama sa o ňu starala. Ako šesťročného ma vystrašilo, keď som sa dozvedel, že babke pichajú morfium. Starší kamaráti hovorili, že sa to robí tri dni pred smrťou. Nevedel som si predstaviť, že by som dopredu vedel, že za tri dni zomriem.
Mám už niekoľko rokov rozmaľovaný obraz. Je na ňom zväčšená DNA špirála, do ktorej som chcel vkomponovať ten motív z babkinho kroja. Myslel som si, že to nebude problém. Lazovský kroj majú určite ešte viacerí ľudia. Videl som fotky speváčok na nejakej ľudovej slávnosti. Všetky boli v krojoch.
Až keď som sa o ten motív zo zápunky začal zaujímať bližšie, zistil som aké to bude ťažké.
Každý kroj bol originál. Ornamenty si jednotlivé vyšívačky upravovali nielen podľa toho, či to bol "smutný" alebo "veselý", "bohatý", alebo "chudobný" kroj, ale aj podľa toho kde slúžili. Ak sa im v inom kraji nejaký ornament zapáčil, zakomponovali ho do toho svojho.
Bol som sa pozrieť v Martine v Slovenskom národnom múzeu, kde majú niekoľko originálnych starých lazovských krojov. No ani jeden z nich sa na babkin vzor nepodobal.
Navštívil som pani Činčurovú z neziskovej organizácie Naša dolina. Prešiel som celú jej databázu ornamentov, ktoré sa vyskytovali na lazovskom a záriečskom kroji. Niektoré z obrázkov mi ho pripomínali. No tiež to nebolo ono.
Získal som viacero obrázkov aj z krojov, ktoré majú odložené niektoré obyvateľky Lazov, no ani medzi nimi babkin ornament nieje.
Asi si ho budem musieť skonštruovať sám.
Fotky krajiny
Pred štyrmi rokmi zorganizovali moji rodáci výstup na najvyšší vrch v okolí - Makytu. Počasie vtedy nevyšlo. Mrholilo, ale boli rozkvitnuté čerešne.
Práve preto som si naplánoval moju poslednú návštevu na prvý máj. Počasie vyšlo perfektne. Iba čerešne ma o dva týždne predbehli. Teplý apríl spôsobil, že sú už odkvitnuté.
Fotil som to skoro z toho istého miesta a vidieť ten rozdiel.
A na koniec tejto časti ešte jedna príšerka. Vyfotil som pri mojej prechádzke viacero motýľov. Tohoto som ale vo svojej databáze doteraz nemal. Zaujali ma hlavne jeho netradičné tykadlá. Mal by to byť Ematurga atomaria - piadivka vresová
Všetky obrázky sa kliknutím zväčšia.
Ďalší diel by som mal pripraviť na jeseň, keď sa stromy začnú prefarbovať.
