Text v perexe som napísal začiatkom júna. Nakoniec som sa tam vybral až včera. Vyšlo to až na tretí pokus. Pekné počasie by malo vydržať.
Ráno som vyrazil z Martina o štvrtej. Cesta na Štrbské pleso trvá po diaľnici podľa GPS-ka asi hodinu a pol. Akurát bude svitať.
Za Trusalkou pri Turanoch mi prebehli cez cestu tri srny. Boli možno päťdesiat metrov predo mnou. Pribrzdil som a na chvíľu úplne zastavil, či ešte nepôjdu ďalšie. Nikde nikto, môžem pokračovať. Od Ružomberka až po Štrbu dosť hustá hmla. Mám čas, idem radšej pomalšie.
Tesne pred Štrbským plesom - už za svitania - dve lane. Prešli pomaly krížom cez cestu ako na prehliadke.
Auto som zaparkoval na centrálnom parkovisku. Cena za celý deň 5,50 €. Stáli tam iba dve ďalšie autá. Idem najskôr na Popradské pleso chodníkom cez les. Na prvých vyhliadkach vidno ešte hmlu v doline.
Niektoré končiare sú v oblakoch, niektoré sa pomaly začínajú vynárať. Vyšlo už aj slnko.
Na chodníku ma každú chvíľu niekto predbehne. Žena sa bála, že idem sám. Myslím, že jej obavy boli zbytočné.
Pri Popradskom plese sú v prístrešku pripravené nosidlá s tovarom. Kto ich vynesie na chatu pod Rysmi, dostane zadarmo čaj. Niektorí odvážlivci skúšajú váhu nákladu. Zopár ich naozaj berie nosidlá, priložia na ne svoj batoh a pomaly kráčajú predo mnou.
Chodník až po rázcestie k Žabím plesám poznám. Cestu odtiaľ k Hincovmu plesu nie.
Stúpam pomaly hore dolinou. Prejdem po kameňoch na druhú stranu potoka. Tu začínajú serpentíny. Nepočítal som s tým. Myslel som si, že to bude iba taká prechádzka. Stúpanie je nekonečné. V jednu chvíľu úplne vážne rozmýšľam, že sa otočím naspäť. Okoloidúcich turistov sa pýtam ako je to ešte ďaleko. Nevedia. Tiež idú hore prvý krát.
Krízu sa snažím prekonať čokoládou a sladenou minerálkou. Čokoláda pomohla. Konečne som takmer hore a zlepšila sa aj nálada. Akurát s pribúdajúcimi výškovými metrami cítim, že sa mi horšie dýcha.
No keď sa dostanem až ku plesám, všetka únava zo mňa spadla. Je to asi najkrajšie miesto v Tatrách, ktoré som doteraz videl.
Dokázal by som tu zostať aj týždeň. Samozrejme iba ak by vydržalo dnešné počasie. Po asi hodine fotenia sa nakoniec obraciam na cestu naspäť.
Začínajú sa zasa kúdoliť oblaky.
Keď zídem na Štrbské pleso, končiare sú takmer všetky v hmle.
Našiel som dnes pekné miesto. Vystúpal som do výšky 1946 m.n.m. a ešte kúsok vyššie. Vyšlo perfektne počasie. Nafotil som cez tisícku obrázkov. Cesta hore aj s fotením mi trvala asi štyri hodiny, cesta dolu dve a pol.
Ak môžete, choďte sa tam ešte do konca októbra pozrieť. Potom je to miesto na pol roka nedostupné.
Obrázky sú rozklikávacie.
