by mala byť takmer osemdesiat metrov dlhá štôlňa aj v trebostovskej doline. Asi pred siedmimi rokmi som sa ju pokúsil nájsť. Vychádzal som z článku na internete, kde bola aj jednoduchá mapka. Keď som prechádzal okolo dvoch chatiek, popri ktorých vedie cesta, predbehol ma muž s dvomi menšími chlapcami. Pýtal som sa ho, či nevie, kde by mala hľadaná štôlňa byť. Povedal mi, že idú ku nej a že keď bol malý, bol pri nej asi dvakrát. Prešli sme spolu dosť veľkú časť lesa, ale po čase som videl, že muž ju nedokáže nájsť. Po asi hodine hľadania sme sa rozlúčili. Ja som sa vrátil do dediny. Muž s deťmi ešte chcel prehľadať ďalšiu dolinu.
Nedávno som sa k myšlienke nájsť to miesto znovu vrátil. Na internete je už podrobnejšia mapka. (Ale správne súradnice GPS sú až v komentári pod textom.) Podľa rozmiestnenia potokov a ciest by sa mi to dnes mohlo podariť.
Auto som nechal zaparkované pri obchode v Trebostove. Vybral som sa bočnou uličkou smerom ku futbalovému ihrisku. Vedie tadiaľ aj značený chodník. Prešiel som pomedzi novopostavené domy, ktoré tu pri mojej poslednej návšteve ešte nestáli. Dostal som sa na poľnú cestu, ktorá vedie až ku tankovej ceste. Otvorili sa mi takéto výhľady.
Objavili sa aj nejaké motýle, ale boli rozlietané. Sadol si na chvíľu iba tento krásavec.
Popri ceste množstvo letných kvetov.
V lese zasa zaujímavo vyfarbené listy.
Tankovú cestu som prešiel naprieč a dostal som sa presne na miesta, kde som bol pred rokmi. Pri ceste, na pravej strane, dve chatky. Značený chodník odbočuje do ľava. Ja idem rovno. Potom ešte drevený senník a na konci zákruta s dvomi poľnými cestami. Nemám telefón,do ktorého by som si mohol naťukať súradnice z internetovej stránky. Musím to pohľadať intuitívne.
Prešiel som prostrednou cestou hore popri potoku. Mal som ho na ľavej strane. Cesta sa ďalej rozdvojovala. Vybral som si strmšiu, pravú, vedúcu do kopca. No tá ma odviedla po hrebeni do lesa. Mal by som sa vrátiť dole ku potoku. Tak som zišiel po strmšej stráni ku vode a zrazu bol vchod do štôlne asi tri metre odo mňa.
Mal som so sebou malú baterku. Jej svetlo bolo ale príliš slabé, aby mi pomohlo nasvietiť vnútro tak, aby sa mi dalo fotiť bez blesku.
Hneď pri vchode sa chodba rozchádzala na tri strany. Dve boli krátke slepé. Ďalej pokračovala iba prostredná. Prešiel som až do miesta, kam sa dalo prísť suchou nohou. Ďalej už bola všade voda. Potreboval by som gumáky. Vyfotil som si pohľad smerom von.
V štôlni sa ťažil pravdepodobne pyrit. V literatúre sa spomína aj malé množstvo zlata v mikroskopickej forme, prípadne vo veľmi malom množstve aj vo forme šupiniek.
Mali by tam žiť netopiere a salamandry. Chcel by som sa tam ešte niekedy vrátiť s výkonnejším svetlom, aby sa to dalo lepšie prezrieť. Teraz už to bez problémov nájdem.
Vracal som sa popri potoku a za asi pol hodinu som bol naspäť pri aute.
V Príbovciach som ešte skontroloval bocianie hniezdo. Potešilo ma štyrmi mladými bocianmi, ktoré sa čoskoro naučia lietať.
Na chvíľu ma pred odchodom ešte zaujal obrovský sršeň. (?) Bolo to ale príliš rýchle. Nedokázal som ho zaostriť.
Som rád, že sa mi podarilo tú štôlňu nájsť. Škoda, že som zatiaľ nezohnal viacej literatúry, kde by som sa o tejto banskej činnosti v Turci dozvedel podrobnejšie.
