Fotky z toho miesta som videl niekoľkokrát predtým na internete.
Kláštor bol fotený z viacerých pohľadov.
Najviac ma zaujala veta, že pri prílive sa musia parkoviská pod hradbami vypratať, pretože ich zalieva more. Dokonca som videl aj fotografiu, na ktorej bola ceduľa a na nej bolo napísané, dokedy treba parkovisko opustiť. Keď sme prvýkrát uvideli kopec zo vzdialenosti asi tridsiatich kilometrov, musel som o ňom povedať svojim spolucestujúcim. Do poslednej chvíle som im tajil, kam ideme. Malo to byť prekvapenie.
Bolo trochu pod mrakom. Parkovisko na bokoch vystupujúceho móla s cestou namiesto vody zaplavili desiatky aút a niekoľko autobusov z celej Európy.
Ľudia ako malé mravce chodili po dne na chvíľu "odídeného" mora.
Bolo popoludnie.
Zaparkovali sme aj my. Nikde ani zmienka, že by bolo treba do určitej hodiny odísť kvôli prílivu.
Vybrali sme sa zistiť, čo je za hradbami.
Do mestečka sa neplatí vstupné. Je popretkávané malými obchodíkmi so suvenýrmi, s oblečením, alebo minireštauráciami.
Vystúpili sme po niekoľkých desiatkach schodov a ocitli sme sa na hradbách.
Suché dno mora robilo tomuto miestu zvláštnu kulisu.
Ďalšie schody, dalšie stúpanie.
Za touto bránou už bol iba platený vstup. Jedna z predavačiek lístkov sa nás pýtala odkiaľ sme. Deti a mladí ľudia do 25 rokov majú zľavu, tak nás vstupné pre dvoch dospelých, jednu študentku a jedného juniora stálo okolo 18 eur.
Vyčasilo sa.
Prechádzali sme pochmúrnymi nádvoriami.
Tajomnými chodbami
Prešli sme aj kostolom v najvyššej časti kláštora.
Nakoniec sme sa dostali k obrovskému kolesu.
Jeden z vonkajších oporných pilierov kláštora slúžil ako jazdná dráha pre drevený vozík s okovanými valcami, ktorým vyťahovali zásoby.
V kláštore to pri našej návšteve vyzeralo, ako keby všetci prepadli telefonovaniu z mobilu. Boli to však zariadenia, ktoré rozdávali pri kupovaní lístkov. Z neho vo svetových jazykoch rozprávali históriu jednotlivých priestorov.
Medzi temnými chodbami bola perlou rajská záhrada. Tú som tu naozaj nečakal.
Prekvapilo ma, že v celom kláštore nikde nebol nábytok. Iba prázdne miestnosti. Na obrázku nižšie je pozoruhodný obrovský krb.
Opustili sme temné chodby a pomaly sme sa presúvali k východu.
Na nasledovnom obrázku je dobre vidno v lavej časti oporný pilier, po ktorom jazdila zásobovacia "lanovka".
Keď sme sa vrátili do hotela, na recepcii sa pýtala staršia Japonka, kedy bude okolie zaliate morom. Že sú tam ešte dva dni a rada by to videla na vlastné oči. Recepčná jej povedala: "No, tento týždeň určite nie. Možno koncom budúceho."
Keď som sa pozrel do kalendára, vychádzalo to práve na deň, keď je mesiac v splne.
Netušil som, že more zalieva okolie iba pri najvyššom prílive. Tu je vraj rozdiel medzi prílivom a odlivom viac ako desať metrov a more pri odlive ustúpi okolo 15 km. Zato maximálny príliv býva dosť búrlivý. Možno, ak sa sem ešte niekedy dostaneme, prídeme tak, aby sme videli aj "návrat" mora.
