Trochu šibeničný termín.
Nehovorím, že nemám do tých 208 strán čo dať. Za posledných desať - pätnásť rokov sa toho nazbieralo. Konečne čas všetko zrekapitulovať, vybrať to najlepšie.
Chcel by som po tých niekoľkých fotoknihách, kde som sa venoval rodine, vnúčatám, našim cestám do zahraničia, urobiť aj nejaké iba pre seba.
V Červenej knihe od C.G.Junga som našiel odstavec, ktorý sa mi páči. Požičal som si ho ako motto pre prvú knihu:
... Radil bych vám, abyste to všechno zapisovala tak hezky, jak umíte - do nějaké krásně vázané knihy. Bude to vypadat, jako byste vidění zevšedňovala - ale to právě potřebujete udělat -, neboť tím se osvobodíte z jejich moci...
... Nikdy by ste se neměla snažit vyvolat vidění znovu. Přemýšlejte o něm ve své fantazii a zkuste ho namalovat. Když jsou pak tyto věci v nějaké drahocenné knize, můžete si knihu vzít a obracet strany a bude to pro vás váš kostel - vaše katedrála - tichá místa vašeho ducha, na kterých naleznete obrodu...
Ako prvé ma napadlo, vybrať sto mojich najlepších fotiek a ku každej napísať krátky komentár. Tiež na spodku strany napísať kedy bol obrázok nasnímaný, ako bol nastavený fotoaparát. Fotoaparátov som za posledných pár rokov vystriedal viacero. Takisto aj objektívov. Budem mať tak prehľad čo, kde a ako som fotil.
Je s tým dosť roboty. Prehľadať stovky CD-čiek. Novšie fotky za posledných päť rokov mám v celkom slušne usporiadanom archíve na externých diskoch. Staršie musím pracne hľadať. Roboty na dva týždne. Ďalšie dva týždne na napísanie komentárov, popisiek. Tiež treba urobiť grafickú úpravu, rozloženie prvkov na strane. Po zostavení knihy som sa rozhodol niektoré fotky vyhodiť a nahradiť ich, kvôli prehľadnosti, rozdeľovacími kapitolami. Tak mi z pôvodných 100 obrázkov zostalo 86. Preto som tak zmenil aj názov.
Dal som si záležať, aby všetko bolo zarovnané, pokiaľ možno bez gramatických chýb. 15.januára som hotovú fotoknihu odoslal do výroby a dnes mi ju doniesol kuriér. Dal som si vyrobiť iba 1 kus.
Som s ňou spokojný tak na 90%. Farebnosť, papier, knihárske spracovanie. Jediné, čo im môžem vyčítať je biela linka na okraji pri obrázkoch, ktoré mali byť orezané až do kresby. Ale to je skôr chyba programu. Normálne sme také obrázky nechávali zájsť za čistý formát aspoň 5 mm, aby sa pri orezávaní orezali správne.
A tiež nie sú presne pofalcované panorámy. Ale to je asi moja profesionálna deformácia. Dvadsaťpäť rokov som strávil v tlačiarňach, tak ma to poznačilo.
Do druhej knihy som vybral viacero mojich blogov. Na sme.sk ich mám už 452, tak tiež nebol problém, že by som nemal z čoho vyberať. Okrem toho sa v knihe venujem mojim denníkovým záznamom, poznámkam. Mám tam úryvok z jedného dlhšieho rozhovoru, ktorý sme robili prostredníctvom mailov s jedným známym.
Je zaujímavé, že keď som písal spomienkové blogy, pamätal som si mnohé udalosti do podrobných detailov. No akonáhle som to spísal, ako keby som to vygumoval z pamäte. Preto sú tie knihy aj pre mňa zaujímavé. Aby som si občas pripomenul, čo som kedy v živote urobil. Všetko mám v dátach a dáta žijú dosť krátke životy. Niektoré, viac ako desať rokov staré CD-čka sa mi už nedajú otvoriť. Preto obrázky a texty na papieri hádam vydržia trochu dlhšie.
Ukážky z druhej fotoknihy pred odoslaním do výroby.
Všetky obrázky sa dajú kliknutím pozrieť v novom okne v lepšom rozlíšení.
Veľa ľudí sa sťažuje že nemôžu vydržať lockdownové obmedzenia. Páčila sa mi veta, ktorú kedysi povedal Marian Varga. Že je jedno kde býva, pretože je jedno, odkiaľ nikam nevychádza. Možno by som potreboval aj ja byť niekde zatvorený aspoň rok. Potom by vznikli veci, o ktorých sa mi ani nesníva.
