Pred viacerými rokmi sme spolu s kameramanom natočili dokumentárny film o skupine spray-erov. Náhodou som ich raz videl striekať jednu stenu pod mostom. Spýtal som sa, či by nechceli niečo o tom povedať vo filme. Súhlasili ale iba vtedy, keď im nebude vidno tváre.
Celé natáčanie bolo dosť komplikované. Nepotreboval som zistiť ich identitu, tak mali na mňa kontakt len oni a aj to iba na pevnú linku. Dodnes neviem, ako sa volali ani z ktorej časti Martina pochádzali.
V deň natáčania, ktorý sa niekoľko krát menil, prišli vyzbrojení množstvom farieb. Doviezli aj bicykel, ktorý im slúžil ako rebrík pri striekaní hornej časti obrázka.
Najviac ma zarazilo, že motív, ktorý išli striekať, mali nakreslený na malom papieri. Jeho autorom bol niekto ďalší zo skupiny, ktorý sa striekania vôbec nezúčastňoval.
Dosť často sa túlavam po rozličných zákutiach mesta. Niektoré obrázky sú celkom zaujímavé, väčšina je však iba čmáranec podpisu.
V Martine pri štadióne je vyčlenená stena, na ktorej je striekanie povolené.
Najkrajšie grafitti som však našiel na stene prístrešku, v ktorom bývajú občas bezdomovci.
