Podzemným pokladom by som mohol nazvať Punkevní jaskyňu, kam sme sa dostali tento víkend.
Vybrali sme sa navštíviť syna, ktorý žije v Brne.
Ku priepasti Macocha je to odtiaľ iba niekoľko desiatok kilometrov.
Aby sme sa dostali na dno, museli sme prejsť úchvatnými podzemnými priestormi Punkevní jaskyne.
Vyfotiť tu normálnu, ostrú fotku nie je jednoduché.
Nechcem používať blesk, aby vyniklo originálne nasvietenie chodieb.
Nemám so sebou statív, preto si kladiem fotoaparát na kovové zábradlie a pokúšam sa ukradnúť aspoň zopár ostrejších záberov.
Keď sme asi v polovine našej cesty, vychádzame na denné svetlo.
Je to dno priepasti s jazierkom a s ponornou riečkou, ktorá po milióny rokov tvarovala vnútro jaskyne.
Nepochopiteľný, inšpiratívny priestor.
Ako pri vstupe do podsvetia, kde začína riečka Styx s prievozníkom, ktorý preváža ľudí iba jedným smerom.
Nasadáme do lodičiek, aby sme sa dostali, po preplávaní asi 450 metrov podzemných chodieb, znovu na svetlo.
Ešte nič nekončí. Styx sa zatiaľ nekoná.
Aby sme mohli obdivovať aj poklady nad zemou.
Je to mestečko Telč.
Bol som odtialto iba niekoľko kilometrov dva roky na vojne a nikdy som sa sem nemohol pozrieť.
Teraz si to vynahradím.
Námestie ako z marcipánu.
Udržiavane domy, chránené UNESCO-m.
Kým nasadnem na tú loďku s prievozníkom, ešte by som chcel zopár takých pokladov vidieť.
