V štyridsaťjednotke sme boli na konečnej iba dvaja. Ja a šofér. Nikto nie je taký blázon, aby išiel na Hole za tmy. Aj parkovisko bolo prázdne. Až v zákrute takmer pod lanovkou stáli dve odstavené autá.
Začína svitať. Vypli pouličné svetlá.
Hmla v diaľke nie je ideálna. Uvidíme, ako sa to vyvinie.
obr.1 Cestou na Hole je les prerušovaný širokými vyrúbanými pásmi. Otvorili sa výhľady, ktoré predtým neboli. Toto je pohľad z jednej zo serpentín na severovýchod. Údolie Váhu smerom ku Krpeľanom.
obr.2 Na opačnej strane - v hornom Turci, už sa takmer všetka hmla rozpadla.
obr.3 Okrášlený Suchý a v pozadí Malý Fatranský Kriváň.
Som kúsok nad delom. Mohutné buky sa ohýbajú pod nápormi vetra. Od juhu sa začína zaťahovať. Slnko už vyšlo, ale je za oblakmi.
obr.4 Časť Roháčov a Vysoké Tatry s Kriváňom poprášené snehom.
obr.5 Nakoniec sa na chvíľu objavilo aj slnko a vyčarovalo takéto obrázky.
Vietor ešte zosilnel. Oblaky už sú všade. Otáčam sa naspäť. Tri hodiny v takomto teréne dnes úplne stačia. Keď bude krajšie, určite si to zopakujem.
Všetky obrázky sú rozklikávacie.
