Zo Starého Smokovca sme sa vyviezli pozemnou lanovkou na Hrebienok.
Odtiaľ nás čakal asi štvorhodinový výstup na Slavkovský štít.
Krásne počasie, dobrá viditeľnosť.
Chodník mi dosť často pripomínal štvorhodinový neprerušovaný pochod hore nepravidelnými kamennými schodmi.
Iba raz sme prešli na druhú stranu hrebeňa a pod nami sa z jednej strany objavila priepasť a z druhej strany strmšie skaly.
Náš vrchol je na tomto obrázku ten najvyšší vzadu.
Dva pohľady naspäť na chodník, ktorým sme vystupovali hore.
Najjvyšší bod, kam som sa dostal. (asi 2 200 m.n.m.) Ku vrcholu mi chýbala asi hodinka cesty. Mal som ešte odšoférovať okolo 130 km domov a nevedel som, čo budú robiť moje nohy pri zostupe. Na vrchol pokačoval už iba kamoš.
Až keď som si doma v počítači prezeral nafotené obrázky, zistil som, že niektoré sa dajú pospájať do panorám. Viem, že existujú programy, ktoré to robia tak, že nie sú vidieť prechody. Nepotrebujem nič kamuflovať. Prechody som naschvál neupravoval. Nebolo to úmyselne fotené, aby z toho vznikol jeden obrázok. Keby som to vedel dopredu, fotil by som to zo statívu a snažil sa dodržať rovnaké svetelné pomery. Toto bolo fotené z ruky a s nastaveným automatickým režimom - fotenie krajiny.
Pri ďalšom obrázku som spojil dva snímky už takmer bez prechodu.
Až neskoršie popoludní sa stratila plochosť nasvietenia a začali znovu vystupovať tiene. A objavili sa aj malé oblaky, ktoré dodávajú obrázkom lepšiu atmosféru.
Pekne bolo.
