Šteniatko
(1.5.2021, 12:29:27, Nikon D7200, objektív 18 - 140 f/3,5 - 5,6, ohnisková vzdialenosť 66 mm, expozícia 1/250s, f/5,6, ISO 160)
Do synovej rodiny pribudol nový člen. Majú postarané o zábavu na desať - pätnásť rokov. Ja mám zasa nový objekt na fotenie.
Vnučka
(3.5.2021, 15:37:56, Nikon D7200, objektív 18 - 140 f/3,5 - 5,6, ohnisková vzdialenosť 40 mm, expozícia 1/25s, f/4,5, ISO 250)
Mojou modelkou je stále. Skúšam si na nej nastavovanie fotoaparátu. Kompozíciu, osvetlenie, hodnoty ISO. Z dvadsiatich obrázkov vyberám jediný. Aj ten je iba taký pracovný. Chcelo by to hodiny roboty, aby vznikol naozaj originálny portrét.
Jarné kvety
(5.5.2021, 09:46:40, Nikon D7200, objektív 18 - 140 f/3,5 - 5,6, ohnisková vzdialenosť 90 mm, expozícia 1/125s, f/8, ISO 250)
Stále iba mačkám spúšť. Fotograf zo mňa asi nikdy nebude. Moje obrázky sú skôr záznamom, než výtvarnou fotkou. Zaznamenávam, tak ako žijem. Toto som videl, toto sa mi páčilo, toto som si uložil do počítača, aby som si to občas pozrel. Potešil sa.
Krajinka
(5.5.2021, 14:07:41, Nikon D7200, objektív 18 - 140 f/3,5 - 5,6, ohnisková vzdialenosť 60 mm, expozícia 1/200s, f/10, ISO 125)
Sem chodí fotiť veľa fotografov z fotoklubu. Jeden od druhého kradnú zábery. Časom sa zdá, ako keby to fotil jeden človek. Nechcem vedieť, čo nafotili ostatní. Zaujíma ma naozajstná krajina a jej vplyv na mňa. Vykašľať sa na to, čo fotia ostatní. Toto je zaujímavé pre mňa. Čisté tvary a svetlo. Nemám rád zelenú farbu na fotkách. Ale tu má zelená svoju úlohu. Hnedá je ku nej protiklad. A svetlo je čerešničkou na torte.
Bocian
(11.5.2021, 16:39:23, Nikon D7200, objektív 18 - 140 f/3,5 - 5,6, ohnisková vzdialenosť 140 mm, expozícia 1/320s, f/10, ISO 160)
U nás v dedine nikdy bociany neboli. Prvého ozajstného som videl v zoologickej záhrade v Bojniciach ako asi desaťročný. A potom v prírode až v Turci niekedy po roku 1982. Prvého sa mi podarilo vyfotiť okolo roku 2002 možno 2003. Vtedy som sa dostal k zrkadlovke, ktorú som ukradol synovi Davidovi - vtedy študentovi fotografie na strednej škole. Odvtedy fotím bociany každý rok. Naučil som sa, kedy prilietajú, čo robia, kedy odlietajú. Poznám skoro všetky hniezda v okruhu 30 km. Aj kvôli bocianom sme raz navštívili dedinu Zemplínske Hradište - rodisko mojej svokry. Dedina je známa najväčším počtom obsadených bocianích hniezd na Slovensku. Momentálne ich tam je dvadsať päť.
Bývalí kolegovia z roboty
(12.5.2021, 06:44:12, Nikon D7200, objektív 18 - 140 f/3,5 - 5,6, ohnisková vzdialenosť 90 mm, expozícia 1/100s, f/9, ISO 160)
V detstve som nemal bicykel. Mal som ale kamaráta, ktorý mi svoj občas požičal. A ďalšieho, ktorí ma často vozieval na rúre. Pri jednej z našich spoločných jázd nás predbehli na aute policajti. Kázali nám, aby sme vyskrutkovali ventilky a aby sme im ich odovzdali. Ako prišli, tak odišli. Iba my sme museli sfúknutý bicykel odtiaľ tlačiť až ku kamarátovi domov.
Kompozícia
(12.5.2021, 17:36:56, Nikon D7200, objektív 18 - 140 f/3,5 - 5,6, ohnisková vzdialenosť 95 mm, expozícia 1/400s, f/7,1, ISO 160)
Keď fotka vyzerá ako fotomontáž a pritom je to skutočný záber. Odraz stromov na skle zaskleného balkóna so skutočnou oblohou v pozadí.
Vonku alebo vnútri
(15.5.2021, 14:49:05, Nikon D7200, objektív 18 - 140 f/3,5 - 5,6, ohnisková vzdialenosť 18 mm, expozícia 1/200s, f/10,1, ISO 200, originálny záber bez orezania)
Mám taký cyklus fotiek ktorý som nazval: Vonku a vnútri. Tento obrázok sa do tej série hodí. Sme vnútri zrúcanín kostola a pritom sme v krajine.
Obrazy starého sveta
(21.5.2021, 15:26:38, Nikon D7200, objektív 18 - 140 f/3,5 - 5,6, ohnisková vzdialenosť 26 mm, expozícia 1/250s, f/10, ISO 160)
Hanákov zakázaný film. Jeden z najlepších slovenských filmov, ktorý kedy bol natočený. Mám ho rád a občas si ho znova pozerám. Tento domček je ako z toho filmu. Ľudia, ktorí ho stavali a asi aj ich deti, sú dávno mŕtvi. Domček zatiaľ stojí a som rád, že ho mám vo svojej zbierke.
Kŕmenie
(22.5.2021, 15:21:20, Nikon D7200, objektív 18 - 140 f/3,5 - 5,6, ohnisková vzdialenosť 100 mm, expozícia 1/400s, f/11, ISO 160)
To prasiatko vyzerá ako ja. Mali by sme niečo s tým robiť.
Starý valec
(22.5.2021, 15:21:49, Nikon D7200, objektív 18 - 140 f/3,5 - 5,6, ohnisková vzdialenosť 38 mm, expozícia 1/200s, f/10, ISO 160)
Pripomína mi hračku z detstva. Nemal som ju ja. Myslím, že sme ju kúpili synovcovi a chvíľu som sa s ním s ňou hral. Valec na ceste bol aj v našej dedine. Keď som mal asi dvanásť rokov, dávali na starú hradskú nový koberec. Bolo to pre nás na niekoľko dní divadlo. Na novej ceste sme potom po večeroch hrávali bedminton.
Straka na streche
(24.5.2021, 15:39:35, Nikon D7200, objektív 18 - 140 f/3,5 - 5,6, ohnisková vzdialenosť 140 mm, expozícia 1/500s, f/8, ISO 160)
Štyri straky, ktoré sa na ceste predo mnou bili ako o život ma prekvapili. Kým som prišiel bližšie a vybral som si fotoaparát, bolo po všetkom. Stihol som si vyfotiť iba poslednú, ktorá utekala z boja.
Zakázané územie
(24.5.2021, 16:59:50, Nikon D7200, objektív 18 - 140 f/3,5 - 5,6, ohnisková vzdialenosť 38 mm, expozícia 1/400s, f/11, ISO 160)
Priestor za plotom, kam sa nikdy nedostanem. Možno tam skrývajú havarované UFO. Alebo je tam skrytá kniha, v ktorej sa píše, že sme iba počítačová hra a vlastne ani neexistujeme.
Boli sme za takým plotom do roku 1989. Všetci nám hovorili, že ten plot je tam preto, aby zabránil kapitalistom vtrhnúť do nášho raja. Pritom tam bol preto, aby sme nemohli odtiaľto utiecť.
Niekto sa pozerá
(24.5.2021, 17:03:56, Nikon D7200, objektív 18 - 140 f/3,5 - 5,6, ohnisková vzdialenosť 50 mm, expozícia 1/60s, f/8, ISO 160)
Všetko už bolo vyfotené. Podobný obrázok som videl pred mnohými rokmi. Vyfotila ho fotografka Emila Medková. Ona ho mala čiernobiely. Ja som našiel niekoľko farebných. Páči sa mi tá "naliehavosť" v tom pohľade.
Nevädza
(24.5.2021, 18:30:29, Nikon D7200, objektív 18 - 140 f/3,5 - 5,6, ohnisková vzdialenosť 140 mm, expozícia 1/80s, f/8, ISO 1000)
Nevädze rástli na okraji nášho jačmenného poľa ako burina. Páčila sa mi ich zvláštna farba. Potom som ich dlhé roky nevidel. Až nedávno som pár objavil pred jedným z činžiakov v meste. Neviem, či je to tá pôvodná nevädza z nášho detstva. Ale farbou a tvarom kvetu mi ju pripomína.
Záver Zlomiskovej doliny
(26.5.2021, 16:27:35, Nikon D7200, objektív 18 - 140 f/3,5 - 5,6, ohnisková vzdialenosť 105 mm, expozícia 1/500s, f/11, ISO 160)
Je veľa miest vo Vysokých Tatrách, kam sa nikdy nedostanem. Je to obmedzené mojou výkonnosťou, ale aj tým, že niektoré doliny nie sú pre bežných smrteľníkov dostupné. Celá Zlomisková dolina je pre turistov uzavretá. Preto sa dá do nej nakuknúť iba z chodníka do sedla pod Ostrvou.
Ale pre mňa je to taký dosť charakteristický pohľad na Tatry. Hlboká dolina, v ktorej sa ani cez leto nemusí roztopiť sneh. Keby bolo po sebe niekoľko chladných rokov, mohol by sa tam vytvoriť aj ľadovec. Aj keď asi by som to skôr čakal v dolinách otočených na sever.
Snehové záveje na Kôprovskom štíte
(26.5.2021, 16:35:16, Nikon D7200, objektív 18 - 140 f/3,5 - 5,6, ohnisková vzdialenosť 140 mm, expozícia 1/400s, f/11, ISO 160)
Fotené teleobjektívom z chodníka do sedla pod Ostrvou.
Zatiaľ som sa dostal iba po ten rázcestník v sedle. Na obrázku je to tá malá palička dole vľavo od stredu. Na vrchol je to odtiaľ už asi iba pol hodiny. Ak sa bude dať, niekedy v septembri by som sa chcel dostať zasa kúsok vyššie.
Všetky obrázky sú rozklikávacie. Zobrazia sa v novom okne v lepšom rozlíšení.
