Od revolúcie prešlo ďalších 29 rokov a ja sa dozvedám že viac ako dvadsať percent prvovoličov by chcelo voliť Kotlebu.
Vraj sú frustrovaní zo "štandardných" politických strán a kotlebovcov volia ako jedinú stranu, ktorá je schopná uspokojiť ich potreby.
Je také staré ľudové príslove: Koze bolo dobre, išla na ľad tancovať.
Nečudoval by som sa tým mladým ľuďom, keby si prečítali nejaký program a tak by ich uchvátil, že pôjdu zaň položiť aj vlastný život. No ak nežijú vo vzduchoprázdne, za tie roky, čo na Slovensku pôsobila Slovenská Pospolitosť a teraz ĽSNS, by som za ten ich program nedal ani malíček do ohňa.
Čo také svetoborné okrem každoročných osláv Tisovho narodenia a pár šekov so sumou 1 844 € dokázali urobiť?
Aha. Zabudol som ešte, že zakázali jednu divadelnú hru a nedali peniaze na festival moderného tanca.
O ich ekonomických a personálnych výmysloch radšej ani nehovorím.
Niektorí ich hlavní predstavitelia sú takí hrdinovia, že keď majú obhájiť svoje názory, zrazu nie sú historici, nevedia robiť na počítači...
Čo mladých fascinuje na diktatúre? Chcú, aby za nich o všetkom rozhodoval vodca? Čo budú čítať, čo budú počúvať, na aké divadelné predstavenia budú chodiť? Nechcú si už vyberať medzi množstvom možností? Bude im stačiť iba jedna? Tá, ktorú schváli tých zopár samozvaných géniov? To má byť tá mladícka revolta proti systému?
Fascinácia hnedou?
V roku 1989 som mal 26. Bolo to dosť dlho na to, aby som mohol na vlastné oči vidieť, ako fungovalo zriadenie, v ktorom bola povolená jediná strana. V ktorom existovala cenzúra. Potláčali sa práva obyčajných ľudí na vierovyznanie.