Zabudol som ti povedať, že to všetko sa stane na Zemi.
Je to síce odtiaľto dosť ďaleko, ale nejako tú cestu zvládneš.
Budeš mať aj súrodencov. Nejaké sestry a možno aj brata. Trochu sa mi poplietli tie papiere, tak ešte neviem presne, koľkí budú. Ale určite viac ako traja.
Budeš sa asi desať rokov pýtať svojich rodičov, či ťa v pôrodnici nevymenili, ale nakoniec si na všetko zvykneš.
Prežiješ celkom pekné detstvo na dedine. Tvoj otec bude mať rád zvieratá.
Niekedy možno viac, ako ľudí. Ale s tým sa nedá nič urobiť.
Mama ťa bude mať rada a veľmi sa bude o teba báť.
Ty to ale pochopíš až keď sa s ňou už o tom nebudeš môcť porozprávať.
Keď budeš päť alebo šesťročný, stanú sa v tvojom živote dve veľké udalosti. Zomrie ti babka a vašu krajinu napadnú iné štáty. Ale vojna z toho nakoniec nebude. Iba sa veľa ľudí úplne zmení. Budú ťa učiť veci, ktorým sami nebudú veriť. No ty to zo začiatku nespoznáš.
Škola ťa bude celkom zaujímať. Čítať sa naučíš už trochu skôr, ale až po rokoch tréningu nájdeš v knihách múdrosť. Je to tam dosť poskrývané a učitelia, ktorý ťa budú učiť, ti to niekedy vôbec neuľahčia. Naopak, často ťa zavedú nesprávnym smerom.
Budeś sa musieť spoliehať sám na seba. Potom to s menšími obtiažami dokážeš.
Na základnej škole sa prvý krát zamiluješ. Bude to dievča, ktoré uvidíš svietiť.
Neveríš, že ľudia môžu svietiť? Pôjdeš raz do takej tmavej miestnosti vo vašej dedine a tam ju uvidíš na stene, ako sa bude usmievať, ako bude rozprávať. Veľmi ju budeš chcieť stretnúť, no nebude sa to dať, pretože ten film natočili tisícky kilometrov od vašej dediny. A to dievča vie rozprávať iba iným jazykom. Na stene bude za ňu hovoriť iné dievča tvojou rečou. No podľa pohybu pier a nesynchrónnosti zvuku s obrazom zistíš, že ťa zasa chceli oklamať. Ten spôsob klamstva sa bude volať dabovaný film. Taký spôsob komunikácie ti nikdy neprirastie k srdcu.
Napriek tomu ti to bude dlhšie trvať, kým na to dievča zo steny zabudneš.
Skutočnú veľkú lásku zažiješ až na strednej škole. Budeš sa tam učiť veci, ktoré ťa síce nebudú moc zaujímať, ale bez strednej školy by si bol na Zemi nie celkom kompletný človek.
Tá láska ale nebude opätovaná. Vlastne väčšina lások, ktoré ťa na zemi postretnú budú iba jednostranné. Nič si z toho nerob. Keď sa tým budeš trápiť, prehupneš sa do hlbších vôd.
Nerozumieš mi? Nevadí. Raz to určite pochopíš.
Budeš museť ísť na vojnu.
Nebude to ozajstná vojna, kde jedni zabíjajú druhých. Budeš sa iba učiť, aké by to bolo, keby si to musel urobiť. Ale nikoho pri tom nezabiješ.
Tu som pre teba nachystal prvú veľkú úlohu.
Pretože z toho nešťastia a neslobody prestaneš robiť to, prečo si prišiel na svet, trošku sa ti pripomeniem. Nemusíš sa báť. To stretnutie so mnou prežiješ.
Prežiješ aj hru na vojnu.
Tvoji rodičia potom zomrú. Je to smutné ale takisto sa s tým moc nedá urobiť. Na Zemi ich potom až do konca života nestretneš. Je to tam tak zariadené, že sa živí nesmú stretávať s mŕtvymi.
Krátko po vojne sa oženíš a budete mať dve deti. Dcéru a syna.
Viac ti neprezradim. Iba ešte toľko, že nakoniec zomrieš. Ale na Zemi to je tak už odjakživa. Báť sa kvôli tomu nemusíš.
Keď ma naozaj budeš potrebovať, prídem.
No a teraz už choď.
(Venované Rudolfovi Slobodovi)
