Keď v parlamente koncom minulého roka prešla (prvýkrát) novela zákonníka práce venujúca sa okrem iného aj agentúrnemu zamestnávaniu na Slovensku, pán poslanec Kaník sa pre televíziu TA3 vyjadril zhruba takto:
"Predchádzajúca novela zákonníka práce vytláčala zamestnancov z normálnych pracovných pomerov do agentúr a terajšia vytlačí zamestnancov z agentúr do šedej ekonomiky"
Zo suverénneho Kaníkovho vystupovania by mnohí mohli získať dojem, že pán poslanec vie o čom hovorí a za svojimi tvrdeniami by nemal problém vysypať argumenty, dôkazy a čísla, ktoré ich potvrdia. Lenže čo sa stane, keď sa pozrieme na štatistiky ohľadom počtov agentúrnych zamestnancov?
| Zamestnanci SR v tisícoch | Zamestnanci ADZ | |
| 2004 | 2170,4 | 10828 |
| 2005 | 2216,2 | 15078 |
| 2006 | 2301,4 | 30818 |
| 2007 | 2357,3 | 33127 |
| 2008 | 2433,8 | 55377 |
| 2009 | 2365,8 | 37074 |
| 2010 | 2317,5 | 47383 |
| 2011 | 2315,3 | 25232 |
| 2012 | 2329 | 49669 |
| 2013 | 2329,3 | 49993 |
Zdroje: Štatistický úrad SR a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Ako vidno z priloženej tabuľky, počty zamestnancov agentúr dočasného zamestnávanie stúpajú od roku 2004 okrem rokov 2009 a 2011, kedy počet zamestnancov týchto agentúr poklesol. Oba tieto poklesy prišli v dobe platnosti takzvaného Tomanovej zákonníka práce (účinný od 1.9. 2007). Následne po tom, ako bol v roku 2011 (účinný od 1. 9. 2011) schválený Mihálov zákonník práce, došlo v roku 2012 skoro k dvojnásobnému medziročnému nárastu zamestnancov agentúr.
Ale vráťme sa späť ku Kaníkovmu tvrdeniu. Podľa pána poslanca, novela ZP prijatá za druhej Ficovej vlády, ktorá znegovala takzvaný Mihálov ZP, mala mať za následok vytláčanie zamestnancov z normálnych pracovných pomerov do agentúr.
Ako vidno z týchto čísel, tak Kaníkové tvrdenia o náraste počtu zamestnancov agentúr počas platnosti pre zamestnávateľov prísnejšieho ZP stoja na vode a podľa tohto je možné skonštatovať, že Kaníkové reči sú len veľkohubé vyhlásenia vycucané z prsta... O tom, aký v tejto súvislosti bude stav po prijatí súčasnej novely, je síce možné špekulovať, no Kaníková špekulácia o tom, že zamestnanci agentúr budú vytláčaní do šedej ekonomiky je priveľmi odvážna, hlavne s ohľadom na fakt, že jeho predchádzajúce tvrdenia na túto tému sú založené na klamstve.
Načo sú nám agentúry a ako v skutočnosti fungujú?
Agentúry dočasného zamestnávania fungujú skoro v celom vyspelom svete a ich fungovanie je od krajiny ku krajine rôzne. Niekde ich využívajú na zamestnávanie nízkokvalifikovaných zamestnancov, inde zas naopak. Vo veľkej Británii agentúry napr. zamestnávajú a firmám požičiavajú zväčša manažérov. Čo ale má vyspelý svet na rozdiel od nás v prípade agentúr iné? Existujú tam jednoznačné legislatívne rámce podľa ktorých tieto agentúry fungujú a platia tam aj akési morálne pravidlá, ktoré drvivá väčšina zamestnávateľov dodržiava. U nás fungoval doteraz v tomto prípade právny "Klondike".
Prečo vznikli agentúry a načo je ich existencia potrebná? Agentúry by mali pomôcť vykrývať výkyvy vo výrobe a službách, pomôcť zamestnávateľom so sezónnymi prácami, atď.
Potrebuje nejaká firma krátkodobo-strednodobo zvýšiť produkciu a neoplatí sa jej prijímať nového zamestnanca? Tak siahne po službe agentúry, tá jej dodá zamestnanca s ktorého pomocou tú produkciu navýši. Jedna firma potrebuje vodiča na leto (poľnohospodárstvo) druhá na zimu (údržba ciest)? Obe sa dohodnú s agentúrou a všetci, vrátane vodiča, ktorý bude mať celý rok prácu, budú spokojní. V tomto ohľade vyzerá teória jednoducho a znie to logicky.
V čom je potom problém? Nie že by tak robili všetky agentúry a všetci zamestnávatelia, ale na Slovensku sa vo veľkom rozmohol jav, že služby agentúr sú zväčša využívané na znižovanie mzdových nákladov a mnohé agentúry platia svojich zamestnancov na hrane, alebo i za hranou zákona, pričom obchádzanie i doteraz platných zákonov je doslova na „presdržku“.
Mnohí zamestnávatelia neprijímajú kmeňových zamestnancov aj napriek tomu, že ich potrebujú na dlhšiu dobu, ale radšej si prenajmú agentúrneho zamestnanca, pretože takto si dokážu podstatne znížiť náklady. Nebolo by to Slovensko, ak by sme si všetko neprispôsobili, že? Agentúry týmto ale strácajú svoj pôvodný zmysel a nadobúdajú iný, taký, ktorý nie je v prospech spoločnosti a pracovného trhu. Mnohí zamestnanci agentúr dočasného zamestnávania hosťujú vo firmách rovnako dočasne, ako dočasne hosťovala sovietska armáda v socialistickom Československu.
Flexibilita
Často v diskusii okolo agentúrneho zamestnávania i okolo pracovného práva objavuje slovíčko flexibilita. Za týmto slovom, sa môže skrývať doslova čokoľvek (poniektorým asi chýba flexibilita vo forme otrokárstva) a každý si ho vysvetľuje po svojom. Je ale potrebné sa pýtať, čo si kto pod týmto pojmom predstavuje, pretože mnohé ukazovatele, ktoré majú na celkovú flexibilitu vplyv, sú doslova špičkové z hľadiska prívetivosti k zamestnávateľom a niektoré sú na tom horšie - v každom prípade záleží hlavne na tom, s čím sa porovnávajú.
Ale tieto jednotlivé časti flexibility nášho pracovného trhu netreba vytiahnuť z kontextu a šermovať s nimi hore-dole, pretože takto ide len o obyčajnú demagógiu. Flexibilitu je potrené posudzovať nielen v celkovom kontexte, ale hlavne ju porovnávať s vyspelými krajinami. Relativizovať pracovné právo len preto, aby sme "ukradli investorov" krajinám tretieho sveta určite nie je cesta, ktorá ide zmysluplným smerom.
Tu si prečítajte niečo o flexibilite nášho pracovného trhu
A tu zase o našom umiestnení v rebríčku konkurencieschopnosti a vplyve pracovného práva na naše umiestnenie
Pomôže nový zákon?
Na otázku, či nový zákon pomôže vyriešiť nedobrú situáciu v agentúrnom zamestnávaní ukáže len čas. O tom, že na tento zákon nemajú rovnaký názor ani len zástupcovia zamestnávateľov a agentúr sa môžete presvedčiť TU.
Súboj názorov Petráš (asociácia personálnych agentúr) vs. Sirota (Republiková únia zamestnávateľov) je zaujímavá hlavne s ohľadom na fakt, že Sirota namiesto argumentov začal osobne útočiť na integritu p. Petráša, hoci ten v štúdiu nebol a nemohol sa brániť.
A otázka ostáva aj v tom, či zákon v súčasnej podobe bude aj vykonateľný. Poznáme prípad zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý je pekne napísaný a voči jeho zneniu nie sú vážnejšie výhrady, problémom je, že kompetentní zjavne nechcú, alebo nevedia previnilcov potrestať, pretože finančne, personálne a kompetenčne nezabezpečili jeho vykonateľnosť. Dopadneme rovnako aj v tomto prípade?
Záleží len od toho, či sa štát postará o reálne a nie len formálne fungovanie inšpekcie práce...
