Téma minimálnej mzdy (MM) už desiatky rokov nedá spávať analytikom INESS, ktorí o tejto téme vo verejnej debate a v médiách každoročne rozprávajú asi viac ako odborári a zamestnávatelia dokopy.
Po minulé desaťročia boli analytici INESS vždy na strane zamestnávateľov, ktorí žiadali zmrazenie, zrušenie, alebo zavedenie regionálnych minimálnych miezd. Tohto roku ostali Inessáci vo svojom krížovom ťažení osamotení, keďže zamestnávatelia a sa odbormi dohodli na raste najnižšej mzdy nad rámec v zákone ukotveného vzorca.
Okrem iných výstupov, v posledných rokoch aktívneho analytika INESS Róberta Chovanculiaka, zaujali nasledovné tri:
- Reportáž RTVS o prípadnom prepúšťaní v priemysle po poklese zákaziek,
- Rozhovor v TA3 o minimálnej mzde,
- komentár v HN o minimálnej mzde.
Vo všetkých troch prezentoval analytik Chovanculiak hrubé zavádzania a dovolím si povedať, že aj klamstvá. Pokúsim sa to vysvetliť aj na základe štúdie IFP, ktorú viacnásobne spomína.
Ekonómia nie je chémia, ale skôr alchýmia
Takže, keďže ekonómia nie je chémia, kde rozborom zlúčenín vieme zistiť presný obsah zlúčeniny aj popísať procesy vzniku, tak ekonómiu meriame a vysvetľujeme aj pomocou ekonometrie, ale hlavne pomocou rôznych experimentálnych postupov. Prvý takýto alternatívny výskum o vplyve MM na zamestnanosť urobili Card a Krueger v roku 1994, ktorí za to dostali Nobelovku. Vtedy paradoxne autori chceli dokázať, že zvyšovanie minimálnej mzdy vedie k negatívnym dôsledkom na zamestnanosť - zistili však opak. Ich výskum bol a stále je spochybňovaný pre použitú metodiku. A tak je to dobre, pretože to vyvoláva otázky a potrebu ďalších výskumov. Tých nájdeme doslova stovky, ak nie tisíce.
Analytici IFP sa pokúsili zmerať vplyv rastu MM na zamestnanosť vlastným modelom. Ich postup je nekonvenčný, ale má svoju logiku. Sami však vo svojej práci uvádzajú, že model, ktorý vymysleli má svoje limity a tak isto aj vstupné dáta nie sú dokonalé.
Plus-mínus, to isté a ešte s pripomienkami k použitým výpočtom uvádza aj recenzent (nájdete TU), ktorý odporúča výsledky následne overiť v ďalších štúdiách a hlavne píše, že je to potrebné urobiť na základe kvalitnejších vstupných dát.
Analytikovi INESS je všetko jasné
Chovanculiak na základe výsledkov tejto štúdie má okamžite všetko jasné a považuje to za dôkaz svojho ideologického nastavenia. Takto však veda nefunguje. Na základe jednej experimentálnej štúdie sa nemôžu robiť definitívne závery. Viem minimálne o dvoch ďalších, ktoré v súčasnosti na Slovensku prebiehajú a uvidíme, aké výsledky prinesú. Či aktuálne výsledky od IFP potvrdia, alebo znegujú.
Samotní autori štúdie vo svojom texte spomínajú, že zatiaľ platný konsenzus hovorí, že primerané zvyšovanie MM nemá vplyv na zamestnanosť. A doc. Tomáš Želinský, ekonóm z TUKE momentálne vedecky pôsobiaci na univerzite v Austrálii, k tomu dodáva:
„závery ekonomického výskumu sú v tejto otázke nejednoznačné. Títo ekonómovia však iný názor spravidla nepripúšťajú. Zároveň ignorujú ekonomický výskum s nulovými vplyvmi zvyšovania minimálnej mzdy na zamestnanosť, pretože je v rozpore s ich dogmami.“ - (zdroj TU)
Tu by som chcel zdôrazniť, že nespochybňujem závery tejto štúdie, len podotýkam, že jej závery nie sú potvrdené a treba k nim pristupovať opatrne.
Ako reagovať na výsledky výskumu?
Ale posuňme sa. Povedzme, že závery sú v poriadku a naozaj rast MM na SK poškodil zamestnanosť. V tom prípade, je potrebné urobiť nasledovné:
Uviesť to do kontextu a pýtať sa, prečo, ako, čo boli dôvody, čo sme urobili zle,
Urobiť opatrenia, aby sa to neopakovalo.
Najprv skúsme kontext. Vieme kde ma naša ekonomika problémy. Nízke investície do výskumu a vývoja, tak štátne, ako aj firemné. Veľmi nízka penetrácia obyvateľstva cez systém celoživotného vzdelávania. Problémy školstva. Vysoký podiel zombie firiem (firmy, ktorých podnikateľským zámerom je konkurovať prostredníctvom nízkych miezd). Tak isto nie je jasné, kde sa stratila necelá polovica prepustených, lebo podľa štúdie IFP si viac ako polovica prepustených znova našla prácu a zväčša za viac ako MM. Podľa Chovanculiaka sa z nich stali dlhodobo nezamestnaní, čo považujem za hrubé zavádzanie.
Ignoruje iné možnosti. Mohli prejsť na živnosť, mohli prejsť na skrátený úväzok (štúdia brala do úvahy len plné pracovné pomery), mohli odísť pracovať do zahraničia, mohli odísť do dôchodku, atď. Ak po zvýšení MM prepúšťali zombie firmy, tak je to z hľadiska SK hospodárstva dobrá správa, pretože to znamená, že zamestnanci si môžu nájsť prácu v lepšom odvetví (čo potvrdzujú závery štúdie). Problémom stále ostáva nízka miera celoživotného vzdelávania, ktoré by dokázalo dostať na trh práce aj dlhodobo nezamestnaných a hlavne nedostatočné investície do výskumu a vývoja, čo by naše hospodárstvo posunulo na vyššiu úroveň.
Chovanculiak tu dáva jednoduché riešenie, ktoré ponúka už roky (zrušenie MM, zmrazenie MM, zavedenie regionálnych MM). Tu sa samozrejme opiera len o svoju vieru. Neexituje štúdia zo Slovenska (našťastie), ktorá by merala dopady nezvyšovania MM na zamestnanosť.
Ale skúsme si urobiť také krátke ekonomické cvičenie. Ak by sme MM nezvyšovali, tak aký by to malo vplyv? Veľmi pravdepodobne, by ani priemerná mzda nerástla tak rýchlo ako rástla a aj domáca spotreba, ktorá bola v posledných rokoch ťahúňom našej ekonomiky, by nerástla tak ako rástla. Ak je nižšia kúpyschopnosť, ako zareagujú tržby domácich podnikateľov? No, nerástli by a tiež by sme sa potom mohli pýtať, či budú mať na zaplatenie mzdových nákladov.
Chudobou sa k prosperite neprebojujeme!
Ak by bola nižšia MM v Poltári ako v iných okresoch, aký dopad by to malo na tamojšiu ekonomiku? Vytvárali by poltárski podnikatelia pracovné miesta, ak by v tomto okrese nerástla domáca spotreba? Už by tam zrazu bolo viac voľných pracovných miest? Ako, ak nemáme zákazníkov? Prišli by tam investori zo zahraničia, lebo by tam boli nižšie mzdové náklady? Nereálne, v okrese chýba infraštruktúra, nie je tam nič, čo by naozaj prilákalo zahraničné investície. V skutočnosti na zamestnanosť omnoho viac vplývajú celkom iné faktory, ako výška MM.
K tomu uvádza bývalý ekonóm Svetovej banky Anton Marcinčin nasledovné: „Zavedenie regionálnej minimálnej mzdy na území štátu s rozlohou 49 tisíc km2 je nereálne. Iné pravidlá v Snine a Sobranciach, Prešove a Košiciach, v Levoči a Spišskej Novej Vsi, Ružomberku a Banskej Bystrici atď. by teoreticky mohli spôsobiť sťahovanie prevádzok do chudobnejších okresov a pracovnej sily do bohatších, ako aj väčšie administratívne zaťaženie inštitúcií. V skutočnosti by sa reálne nestalo nič a regulácia by bola po krátkej dobe zrušená, pretože pre podnikanie na Slovensku sú dôležitejšie iné bariéry a téma minimálnej mzdy je len zástupná. Od vedenia štátu sa neočakáva konzervovanie platov, ale rast životnej úrovne.“
Riešenia?
Môžeme MM zmraziť, môžeme MM zrušiť, môžeme zaviesť regionálnu MM. Všetky tieto riešenia ponúka Chovanculiak a INESS (klasický problém Ceteris paribus a Ignorovanie sekundárnych účinkov). Dovolím si tvrdiť, že by to bola cesta do pekla.
Niečo naznačuje aj chystaná smernica EÚ o MM, ktorá ide presne opačným smerom, ako navrhujú v INESS. Alebo sa môžeme pozrieť na dobrú prax zo zahraničia. Ak si preštudujeme množstvo odborných štúdií na túto tému, tak zistime, že časť z nich identifikovala malý negatívny vplyv na zamestnanosť (hlavne na mladých a absolventov).
Autori týchto výskumov však v drvivej väčšine z nich popisujú aktívne politiky na trhu práce, ktoré podľa ich záverov pomáhajú negatíva potierať. Niečo také naznačuje aj aktuálna štúdia od IFP, kde autori zistili, že zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky v roku 2015 pomohlo eliminovať rast nezamestnanosti. Na SK, mimochodom, máme problém s nastavením odvodov a daní, ktoré spôsobuje, že zaťaženie najviac stúpa zamestnancom zarábajúcim MM (viac k daniam a odvodom TU).
Ďalšie možné riešenia: zásadne zreformovať systém celoživotného vzdelávania, ktoré dokáže dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných. Zásadne zvýšiť mieru investícii do výskumu a vývoja. Zásadne zlepšiť školstvo. Prestať presadzovať na SK zvyšovanie konkurencieschopnosti cez politiku nízkych miezd a prilákať späť na SK našich občanov dlhodobo pracujúcich v zahraničí. Vo väčšej miere podporovať v chudobných regiónoch sociálne podnikanie.
Mzda nie je len ekonomická kategória
Chovanculiak a INESS absolútne ignorujú sociálny rozmer miezd a fakt, že minimálna mzda by mala zabezpečiť dôstojný život človeka. Nie je predsa normálne, očakávať, že človek pracujúci na plný mesačný úväzok za MM by mal živoriť. Odporúčam pozrieť si nasledujúci graf pochádzajúci z tohto dokumentu.
Na grafe je vidno rast podielu zamestnaných od roku 2019, ktorý sa nachádzajú pod hranicou chudoby. Aj napriek rastu priemernej i MM. A to je proste neprijateľné.
Analytici INESS taktiež absolútne ignorujú aj ostatné funkcie MM, medzi ktoré patrí aj ochrana hospodárskej súťaže pred nekalou konkurenciou prostredníctvom mzdového dumpingu.
Index rastu minimálky ako problém?
Aj často analytikmi INESS spomínaný rast MM za 10 rokov o 51% je zavádzanie. Index rastu MM nemá žiadnu výpovednú hodnotu a ešte ju porovnávať s rastom produktivity za rovnaké obdobie – to už sa ani zavádzaním nedá nazvať. To je proste klamstvo, pretože ide miešanie jabĺk s oceľovými skrutkami.
"Pritiahnime argumentáciu analytika INESS za vlasy a povedzme, že by minimálna mzda v roku 2012 bola 1 euro. Štát by ju však v priebehu 8 rokov zvýšil na sumu 580 eur. To je rast o 58 000 percent. Percentuálne vyzerá tento rast hrozivo, ale keď minimálna mzda rastie z nízkej úrovne, tak je jasné, že aj jej percentuálny rast bude vysoký."
Milan Kuruc (zdroj)
Ak sa pozrieme na nejaký index rastu, tak okrem samotného indexu je potrebné pozerať aj na základňu. V roku 2000 bola minimálna mzda vo výške 146 €. Podľa analytikov INESS mala byť MM už vtedy zmrazená, alebo zrušená. Akú dieru do sveta s našim hospodárstvom by sme urobili, ak by sme dnes mali MM vo výške 146 € alebo povedzme 300 €? A hlavne, akú kvalitu života by mali zamestnanci poberajúci takúto mzdu?
A porovnávanie rastu MM sa rastom produktivity? Zámerne analytik INESS nespomenie, že pred porovnávaným obdobím to bolo desaťročia naopak. Mzdy, vrátane MM rástli pomalšie ako produktivita. Takže momentálne len dobiehame zameškané. A hlavne MM bola neprimerane nízka, takže jej rast na súčasnú úroveň sa môže javiť ako vysoký, no tu ide o klasický problém kompozície a dekompozície.
Rovnako je nezmyslom porovnávať podiel MM na priemernej mzde medzi krajinami, hovorí o tom ekonóm Želinský:
„Jedna skupina analytikov tvrdí, že slovenská minimálna mzda je nastavená nízko a argumentuje tým, že patrí medzi najnižšie v EÚ (podobne ako slovenská priemerná mzda). Druhá skupina analytikov tvrdí, že slovenská minimálna mzda patrí medzi najvyššie v EÚ, pretože keď tieto dve hodnoty dáme do podielu, v relatívnom vyjadrení dostaneme vysoké číslo.
Vysoká hodnota takto konštruovaného ukazovateľa môže vzniknúť napríklad, keď minimálna mzda je nadhodnotená alebo v prípade, keď priemerná mzda je podhodnotená. Ťažko povedať, čo z toho (ak vôbec niečo) platí v slovenských podmienkach.“ (zdroj)
Vypočujte si aj: Kto nevie dať pracovníkovi vyššiu minimálnu mzdu nech nepodniká
Hegemonistický prístup do verejnej diskusie
Súhlasím s názorom, že INESS dostávajú priestor, pretože na všetko majú rýchle a jednoduché odpovede. Je mi trochu smutno, že mnohí novinári nehľadajú pravdu, ale povrchná je aj doba v ktorej žijeme a tlak na produkciu novinárov je v mnohých ohľadoch enormný.
Problémom analytikov INESS je aj fakt, že nemajú problém odborníkov s iným názorom, ktorý argumentujú v rozpore s ich ideológiou označiť ako hlupákov, ktorí nerozumejú ani základom ekonómie a označujú ich aj iným pejoratívnymi nálepkami – bez argumentov, proste len ad hominem.
Tomáš Želinský: „Niektorí z týchto ekonómov dokonca nemajú problém nepriamo útočiť na intelekt ľudí“.
Ale rešpektujem, že ich novinári volajú. Poprosil by som, aby, ak niekto volá analytikov INESS, nech ich názory, vychádzajúce výlučne z jednej vetvy ekonomickej teórie (rakúska ekonomická škola), vyvažuje aj názormi skutočných odborníkov.
Pretože po nájazdoch INESS do médií, ako sú tie hore prelinkované, to vyzerá, že na Slovensku sú najväčším problémom vraj vysoké mzdy, ktoré ale reálne nepokrývajú dôstojné životné náklady:
Čítajte aj:
Smutná realita. Prieskum ukázal, akú sumu potrebujú slovenské rodiny, aby mohli spokojne žiť
Odborári apelujú na vládu, aby jej zhoršujúca sa situácia ľudí nebola ľahostajná
Odborníci, alebo frontová organizácia?
A ešte poznámka k jednému problému, ktorí analytici INESS dlhodobo zamlčiavajú. Podľa rôznych zistení (Transparency International Slovensko, Svet podľa Filka, Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom) sú na výplatnej páske zamestnávateľských organizácii a finančnej skupiny PENTA, no tento svoj konflikt záujmov nezvyknú uvádzať a o svojom financovaní mlčia. Myslím, že novinári by tento ich konflikt záujmov mali uvádzať.
