Nekompletná zostava vládnej koalície predstavila pomoc najchudobnejším obyvateľom, ktorú kreovala niekoľko mesiacov aj prostredníctvom vzájomných mediálnych prestreliek. SaS sa vyhradila jedine k spôsobu, akým vykryť zvýšené výdavky na túto pomoc. Problémo je ale fakt, že aj napriek oficiálnemu predstaveniu pomoci stále nie je nič isté.
Po dvoch rokoch pandémie a pri dnešnej úrovni inflácie je každá pomoc, smerovaná k tým najzraniteľnejším vítaná a preto by sme mohli koaličníkom vyjadriť vďačnosť. Samozrejme, vďačnosť za aktuálne avizovanú pomoc nemôže byť bezbrehá, najmä, ak táto má svoje závažné limity.
Rasistická alternatíva?
Skôr ale, ako prejdeme na pomenovanie nedostatkov avizovanej pomoci, pozrime sa reakciu „opozičného lídra“, ktorý sa hrdo hlási do sociálno-demokratického košiara.
O nič iné im nejde. Kupujú si Rómov do komunálnych a regionálnych volieb, ktoré budú na jeseň 2022. Je to veľmi adresné, pre Rómov. Veď tam Matovič vždy lovil. Aj bude loviť, lebo vždy ho tam volili a budú voliť.
Róbert Fico, SMER-SSD
Vyťahovanie protirómskych nálad je absolútne neprijateľné v akejkoľvek slušnej spoločnosti, nielen v tej ľavicovej. Za tieto hlúpučke rečičky, namiesto argumentačne podporenej kritiky, Smer a jeho líder už dávno mali inkasovať červenú kartu v rodine Socialistov a demokratov (S&D). Zvlášť ak si uvedomíme, že to nie je po prvýkrát.
Fico a jeho výroky o Rómoch? Rasizmus... (noviny.sk)
Fico pobúril Rómov. Na svojich postojoch však nič meniť nebude (hnonline.sk)
Pomoc 333 EUR skončí podľa Fica v osadách – inenoviny
Čo má byť Smerom ponúkanou alternatívou? 1500 eur len pre bielych a pracujúcich?
Plošná, alebo cielená pomoc?
Hoci politici dlho rozprávali o cielenej pomoci tým najchudobnejším, nakoniec je pomoc viac plošná, aj z dôvodu, že cielená pomoc je náročnejšia na realizáciu, byrokratické kapacity a aj omnoho pomalšia, ako tá plošná. A v súčasnej situácii nám chýba nie len čas, ale hlavne štát nemá dostatok úradníkov, ktorí by kontrolovali splnenie podmienok pomoci. Plošná pomoc, hoci sčasti pomôže aj tým, ktorí ju reálne nepotrebujú, je hlavne rýchla a prostredníctvom zvýšenia kúpyschopnosti aj motorom domácej spotreby.
Jednorázovosť vs. systematickosť
Zásadným problémom pomoci je fakt, že namiesto systémovej pomoci bude jej veľká časť len jednorazovou, ktorej efekty veľmi rýchlo odoznejú. Narozdiel od inflácie, ktorá ak by aj prestala rásť, tak vyššie ceny tu už ostanú s nami dlhodobo. Oveľa lepšou alternatívou by boli systémové a pravidelné príspevky na bývanie, ktoré navrhujú odborníci a pridala sa k nim aj prezidentka.
Minister Krajniak ich síce v televíznej diskusii zmietol zo stola s tým, že príspevky na bývanie by boli v menšej sume, ako jednorazová pomoc – nepovedal však, že v jednom mesiaci. Príspevky na bývanie by v dlhodobom horizonte pomáhali omnoho viac.
Daňový bonus vylučuje najslabších
Problematickým je aj nastavenie daňového bonusu. Na jednu stranu ho dostanú aj zamestnanci s deťmi, ktorí poberajú tisícové platy a na strane druhej naň nebudú mať nárok zamestnanci, ktorí pracujú za tak nízke mzdy, že naplatia žiadne dane. Napríklad živitelia(ky) jednorodičovských rodín, ktorí pracujú na skrátené úväzky. Nastavenie síce obhajoval v televíznej diskusii aj premiér Heger, ako výhodu pre nízkopríjmových, niekto mu však zjavne nevysvetlil, že navrhované nastavenie vylučuje tých najchudobnejších zamestnancov. O nepracujúcich rodičoch chudobných detí ani nehovoriac.
Pri daňovom bonuse je potrebné konečne povedať, že takéto nastavenie sociálneho systému, ktoré dáva dôraz na zásluhovosť, bude vždy poškodzovať tých najchudobnejších. Za potieraním univerzálnosti v sociálnom systéme a tlakom na zásluhovosť jasne vidno latentný rasizmus slovenskej spoločnosti. Tento prístup však nepoškodzuje len vylúčené komunity, ale aj celú spoločnosť. Udržiavanie medzigeneračnej reprodukcie chudoby v osadách bude poškodzovať spoločnosť dlhodobo rastom výdavkov na sociálnu ochranu a na druhej strane takéto nastavenie systému tvrdo postihuje chudobných aj z majority.
Pol miliardy na aktivity detí
V roku 2023 má ísť na pomoc najchudobnejším miliarda eur, pričom polovicu tejto pomoci má tvoriť príspevok na aktivity deti. Na jednu stranu je takéto opatrenie dobre, ak sa použije na aktivity, ktoré pomôžu rozvoju talentov detí. V tomto ohľade výborne investované prostriedky. Ako zásadný nedostatok však možno vnímať, že tieto prostriedky nijako zásadne nepomôžu chudobným rodinám vymaniť sa zo zovretia inflácie a existenčného stresu. Pomôže to rodinám, ktoré aj doteraz platili svojim ratolestiam rôzne krúžky, kurzy a kluby. Ako to však pomôže rodinám z hladových dolín, ktoré si zväčša nemôžu dovoliť ani cestu do najbližšieho mestečka?
Desaťročia rozvracaná systematickosť sociálneho systému
Zásadným problémom celého balíka pomoci je jeho ad hoc uchopenie a absolútna ignorancia systémových nastavení sociálneho systému.
Nie, jeho rozvrat nezačal pred dvoma rokmi, je to dlhodobá záležitosť. Prvý veľký útok začal za ministra Kaníka, ktorý osekal sociálne dávky a spôsobil sociálne výbuchy hlavne na východe Slovenska, ktoré "upokojovali" zásahy armády a polície.
Rómovia na reformy doplácajú najviac - www.sme.sk
Na Zemplíne rabovanie pokračovalo - www.sme.sk
Na východ presúvajú policajtov aj armádu - www.sme.sk
Následne dochádzalo ku konzervatívne ladeným zmenám a zmenám zavádzajúcim zásluhovosť pomaly ku každej dávke - aj tam, kde to nedáva logiku. Zásluhovosť systému nebola dostatočne vyvažovaná solidaritou. Rôzne sociálne balíčky Ficových a Pellegríniho vlád, aj napriek ich parciálnej pozitivite (napr. dotované obedy), prinášali do systému ešte väčší chaos a neprehľadnosť.
Financovanie sociálneho systému
Minister Krajniak plánuje financovať pomoc zdaňovaním najbohatších firiem, čo zase zásadne odmieta SaS. Zdaňovanie prirodzených monopolov a oligopolov má svoju logiku, nie však ako ad hoc nástroj na hľadanie dodatočných zdrojov. Ak máme takúto daň zaviesť, tak ako súčasť celkovej zmeny daňovo-odvodového systému a daňoveho mixu.
Už by bolo načase pristúpiť k zásadnej reforme daňovo-odvodového systému a následne aj k zásadnej reforme sociálneho systému. Pri oboch ťahajú občania za kratší koniec.

Ako vidno na obrázku z dielne Eurostatu, Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré prerozdeľujú jeden z najnižších podielov na vyprodukovanom bohatstve.

Na druhej strane mám na Slovensku relatívne vysoké daňovo odvodove zaťaženie miezd (graf z dielne Inštitútu finančnej politiky). Najväčší problém máme s odvodovým zaťažením pracujúcich.

Vysoké zdanenie a jeho rast dopadá najviac na zamestnancov, ktorí pracujú na úrovni minimálnej mzdy. Tento problém je spôsobený tým, že rast životného minima, z ktorého sa automaticky vypočítava odpočitateľná položka z daní, nerastie rovnako rýchlo, ako rastie priemerná mzda.
Tento problém by sa dal vyriešiť buď zásadným zvýšením životného minima, alebo naviazaním odpočítateľnej položky na minimálnu, alebo priemernú mzdu. Zdanlivo jednoduché riešenie má však jednu zásadnú nevýhodu. Podfinancovaná samospráva, ktorej štát určil povinnosti, ale nedal zdroje, by prišla o stovky miliónov eur ročne. Preto politici na centrálnej úrovni do zvyšovania odpočítateľnej poločky veľmi nechcú ísť. Keď sa tak stalo naposledy, za minulej vlády (mierne zvýšenie odpočítateľnej položky), mnohé samsprávy zvýšili miestne dane a poplatky.
"Štát v minulosti neposkytol a v súčasnosti neposkytuje dostatočné finančné zdroje na financovanie sociálnych politík a zasahuje do kompetencií komunálu,"
Michal Kaliňák, ZMOS (zdroj)

Aj napriek faktu, že na Slovensku prerozdeľujeme jeden z najnižích podielov z HDP (Graf1), tak podľa OECD ide na sociálne výdavky aj jeden z najniších podielov na HDP (Graf4).

Tieto závery potvrdzujú aj dáta z dielne Eurostatu a Esspros-u (Graf5).
Prečítajte si aj: "'Silný' sociálny štát na Slovensku?"
Zásadná reforma daňovo-odvodového systému a zároveň aj zásadna reforma sociálneho systému je nevyhnutná. Otázkou ostáva, ktorí politici sú schopní ju zrealizovať tak, aby z toho profitovala spoločnosť, občania aj ekonomika? Je zásadne potrebné, aby sme nemali rekordne vysoké odvodové zaťaženie pracujúcich a zároveň rekordne nízku daňovú kvótu. Tieto disparity nám narúšajú nielen daňový a sociálny systém, ale aj sociálnu kohéziu spoločnosti.
Photo by Mikhail Nilov
Skrátená verzia textu vyšla v denníku Pravda