Včera (8. 12. 2014) išla na TA3 reportáž z protestov pred operou v Taliansku. Na konci reportáže odznelo tvrdenie, ktoré sa dá parafrázovať takto:
Taliani sa dnes bránia zmenám v zákonníku práce, ktoré v Rakúsku urobili už pred rokmi a dnes majú Rakúšania najnižšiu nezamestnanosť v EÚ.
Pozrite si zmienenú reportáž (zmienené tvrdenie je až na konci):
A teraz sa pozrime na realitu:
Rakúsko má naozaj jeden z najliberálnejších zákonníkov práce, toľko je pravda. To, čo sa ale ani z reportáže, ani od kritikov nášho, alebo talianského, vraj socialistického zákonníka práce nedozviete, je fakt, že Rakúsko má ďalšie pracovno-právne normy, ktoré sú najprísnejšie v Európe, omnoho prísnejšie, ako tie slovenské, alebo talianske.
1. v Rakúsku majú zamestnávatelia zákonnú povinnosť členstva v zamestnávateľských zväzoch,
2. v Rakúsku majú zamestnanci zákonnú povinnosť členstva v zamestnaneckých komorách (slobodne volení funcionári zamestnaneckých komôr sú z 80% odborári),
3. v rakúsku majú zamestnávatelia zákonnú povinnosť zriadiť u seba zamestnanecké rady s ktorými musia jednať, konzultovať a participovať + musia zabezpečiť slobodné voľby funkcionárov zamestnaneckých rád (80% funkcionárov zamestnaneckých rád tvoria odborári),
4. v Rakúsku funguje zákonom nariadené rozširovanie kolektívnych zmlúv na princípe "ex lege" (zo zákona) - čiže, kolektívna zmluva vyššieho stupňa je po podpise zástupcom zamestnávateľov na jednej strane a zástupcom odborov na druhej strane, platná v celom sektore bez výnimiek, aj keď s ňou konkrétny zamestnávateľ nesúhlasí, alebo bez ohľadu na to, či u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia,
5. kolektívne zmluvy vyššieho stupňa v Rakúsku platia na 98% zamestnancov, bez ohľadu na to, koľko zamestnancov má zamestnávateľ a bez ohľadu na to, či je aktívnym členom zamestnávateľského zväzu, alebo je členom zväzu len preto, že musí byť,
6. v Rakúsku ani v Taliansku nie je štátom určená minimálna mzda, nakoľko tento inštitút je riešení cez rozširovanie kolektívnych zmlúv, napríklad v Rakúsku je najnižšia možná mzda v tom najslabšom sektore určená na 1000 € mesačne (40h/tyž) - pričom táto minimálna mzda platí len pre absolventov bez praxe, s pribúdajúcimi rokmi praxe musí podľa kolektívnej zmluvy mzda stúpať. U zamestnancov nepokrytých kolektívnymi zmluvami (au-pair, upratovačky a domáce práce) je minimálna mzda určená zvlášť zákonmi.
Ešte niekoľko údajov na porovnanie.
Miera organizovanosti zamestnávateľov v zamestnávateľských združeniach (OECD - 2008):
| SK | AT | IT |
| 25% | 100% | 58% |
Miera organizovanosti zamestnancov v odborových združeniach (OECD - 2008):
| SK | AT | IT |
| 18% | 30% | 35% |
Miera pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami ( OECD - 2007-2009).
| SK | AT | IT |
| 40% | 98% | 80% |
Nezamestnanosť (Eurostat):
| SK (február 2014) | AT (február 2014) | IT (október 2014) |
| 13,9 | 4,8 | 12,6 |
Čo povedať na záver? Ak sa diskutuje a argumentuje ohľadom čohokoľvek, je potrebné hovoriť v súvislostiach a nevyberať si len to, čo nám z nejakého dôvodu vyhovuje. Nie je možné porovnávať taliansky/slovenský zákonník práce s tým rakúskym bez toho, aby sme tie porovnania neusadili do reality, nakoľko tieto národné právne normy neexistujú vo vzduchoprázdne a ich potreba, účinnosť a vplyv sa vždy odvíja od mnohých ďalších právnych noriem, miestnych zvyklostí, tradícií a histórie vývoja právneho systému a spoločnosti.
PS: doslova klamstvom je tvrdenie, ktoré odznelo aj v reportáži, že slabý zákonník práce je dôvodom nízkej nezamestnanosti v Rakúsku. Z hľadiska toho, že väčšina pracovno-právnych vzťahov sa rieši cez kolektívne zmluvy a na omnoho vyššej úrovni ako je tomu zo zákona a že kolektívne zmluvy platia na 98% zamestnancov je vplyv rakúskeho zákonníka práce na tamojší trh práce doslova bezvýznamný. Rakúsky zákonník práce je potrebný pre 2% zamestnancov, na ktorých neplatia kolektívne zmluvy.
PS2: kvôli jednému Truhlíkovi v diskusii považujem z dôležité napísať nasledovné: nemyslím si a nikde v tomto článku netvrdím, že čím väčšie pokrytie kolektívnymi zmluvami, tak tým nižšia nezamestnanosť. Žiadna kauzálna súvislosť v tomto ohľade neexistuje. V praktickom živote existuje niekoľko príkladov krajín, kde majú vysoké pokrytie kol. zmluvami a majú nízku nezamestnanosť (napr. AT, AUS, Nový Zéland), ale na druhej strane, sú krajiny, ktoré majú vysokú nezamestnanosť (ESP, POR, GRE). Nezamestnanosť je závislá od množstva premenných, ktoré nemožno ukrývať ani za mieru pokrytia kol. zmluvami ani za "silu" zákonníka práce. Ani v jednom prípade neexistuje kauzálna súvislosť.
Tento článok sa venoval jedinej téme, demagogickému tvrdeniu v reportáži TA3 a hľadanie konšpiračných teórii o tom, čo som vraj chcel povedať a naznačiť je číra hlúposť. (update: 11. 12. 2014 o 20:25)
