Slovenský manéžer
Vážené dámy, vážení páni, takto vyzerá výsledok práce slovenského manéžera (sic!). Slovenský manažér je zvláštny druh manažéra, ktorý sa bez ohľadu na príslušnosť k nižšiemu, strednému, alebo vrcholovému manažmentu vyznačuje nasledujúcimi vlastnosťami:
- pracovisko považuje za cirkusovú manéž, kde je on jediným pánom, majiteľom i krotiteľom v jednej osobe,
- zamestnancov nepovažuje za ľudí, ale za cirkusové zvieratá, klaunov a akrobatov, ktorý robia presne to čo chce a vtedy, keď dá pokyn,
- ak niekto náhodou nepočúvne, tak tasí bič, aby nespratníkovi ukázal kde je jeho miesto a kto je tu pán,
- v manéži neplatia žiadne zákony, predpisy, alebo morálne pravidlá, okrem manéžerovývch rozhodnutí, ktoré oznamuje píšťalkou, ranou bičom, alebo iným vhodným spôsobom.
Tento nápis sa pred pár dňami objavil vylepený na jednom nemenovanom pracovisku v jednej nemenovanej firme na Slovensku. Zamestnanci predmetného pracoviska mali v tomto prípade jediné šťastie - majú tam založenú odborovú organizáciu, ktorú si horko-ťažko vybojovali aj napriek urputnému odporu zo strany zamestnávateľa a táto odborová organizácia sa týchto zamestnancov zastala, pričom hore menovaný manéžer dostal mierne po nose, pretože pri nariaďovaní cezčasov je potrebné dodržiavať zákony tejto republiky:
"V zmysle dohodnutého zmenového kalendára na mesiac jún pripadá zmene A na 18.6.2015 deň nepretržitého odpočinku v týždni.
Dni nepretržitého odpočinku v týždni spolu so sviatkami sú dňami pracovného pokoja, kedy môže byť práca nadčas nariadená len výnimočne, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a len na niektoré nevyhnutné práce vymenované v ZP.
V tomto prípade s nami práca nadčas ani nariadenie práce nadčas a jej dôvody prerokované neboli!
Ďakujeme kolegom za tento podnet, ktorým sa budeme aj ďalej zaoberať."
(stanovisko odborovej organizácie)
"V nizsie uvedenom priklade pani M.K. ne postupovala spravne. Pracovnikom v tomto pripade nemozno nadcas nariadit a bude to tak aj komunikovane. Pani M.K. to bolo aj vysvetlene. Od dnesneho dna budu oznamenia o nadcase davat na vedomie iba veduci pracovnici. Dakujem za upozornenie."
(stanovisko zamestnávateľa)
Jediné, v čo môžme len dúfať, je nádej, že v nezákonnom nariaďovaní cezčasov a v nátlaku na zamestnancov sa nebude pokračovať menej okatou formou.
Štrajk v PSA PEUGEOT CITROEN
Niekoľko desiatok hodín pred ohláseným ostrým štrajkom v trnavskej automobilke sa zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľ dohodli na nových podmienkach flexibility a na zvýšení miezd, ktoré bol plne v súlade s požiadavkami zástupcov zamestnancov. Zamestnávateľ pristúpil na všetko.
Aj tento prípad dokazuje, že štrajk nie je cieľom, ale len krajným prostriedkom, pričom už jeho reálna hrozba je mnohokrát silnejším argumentom, ako samotný ostrý štrajk - ktorý v konečnom dôsledku nechce nik, ani zamestnanci, ani zamestnávateľ (kvôli finančným stratám na oboch stranách).
Na to, aby hrozba štrajku bola naozaj účinná, ako v tomto prípade sú v prvom rade potrební odhodlaní zamestnanci, ktorí sa nedajú zastrašiť a o svojom odhodlaní reálne a účinne štrajkovať dokážu presvedčiť svojho zamestnávateľa.
Mediálna masáž
Odporúčam pozrieť si nasledovnú reláciu "Analýzy a trendy":
Okrem toho, že tieto relácie je možné smelo označiť ako vymývanie mozgov, hlavne z toho dôvodu, že poskytované informácie sú predkladané výlučne v tom "správnom" svetle, tak neschopnosť tvorcov relácie pozvať hostí, ktorí dokážu oponovať zamestnávateľom a analytikom, zastupujúcich ktovie koho, a tým poskytovať aj iný pohľad na problematiku je priam signifikantná.
Ale poďme k niektorým tvrdenia, ktoré odzneli.
Machunka: "vysoké náklady na prácu a pridaná hodnota, ktorú zamestnanci dokážu vyprodukovať sa nestretnú a tak nie je možné vytvoriť pracovné miesta".
Toto a podobné tvrdenia majú svoju logiku, ktorá je v podstate nespochybniteľná. Samozrejme, len ak sa na to pozeráme len z pohľadu kapitálu a úplne ignorujeme potreby spoločnosti.
Zamestnávatelia dosť výrazne zvyknú protestovať voči zvyšovaniu minimálnej mzdy aj argumentom o tom, že ak zamestnanec má nižšiu produktivitu, ako je výška minimálnej mzdy, tak je to pre zamestnávateľa čistá strata.
OK, súhlasím, lenže potom mám niekoľko zásadných otázok. Ak súhlasíme s paradigmou, že každý zamestnanec musí mať vyššiu produktivitu (prinášať vyššiu pridanú hodnotu), ako sú náklady na jeho prácu, tak prečo súhlasíme s tým, aby vrcholový manažment v akejkoľvek firme mal niekoľkodesaťnásobne vyššiu mzdu, ako je priemerná mzda v danej firme? Čisto z ekonomického hľadiska, majú najvyššiu produktivitu (prinášajú najväčšiu pridanú hodnotu) výkonní zamestnanci. Podľa tejto logiky, by vyššie mzdy mali mať napríklad robotníci pracujúci na páse v niektorej automobilke a nie ich tamojší CEO.
Bratislava patrí medzi najbohatšie regióny v EÚ. Tamojší obyvatelia by asi protestovali, ale z pohľadu tvorby HDP to tak je. Nemám síce k dispozícii presné čísla, ale aj produktivita práce v tomto regióne patrí najvyšším v Európe. Ak súhlasíme s tvrdením pána Machunku, tak ako je možné, že náklady na pracovnú silu v bratislavskom regióne nedosahujú ani len priemer únie, keď produktivita zamestnancov tohto regiónu je vysoko nadpriemerná?
Pán Machunka, ako zástupca zamestnávateľov akosi pozabudol, že aj výška jeho platu závisí od synergického efektu celej firmy/spoločnosti v ktorej pracuje. Tak ako niekto musí robiť manažéra a brať za to príslušne vyšší plat (vyšší ako jeho reálne vyprodukovaná pridaná hodnota), tak niekto musí vykonávať aj menej produktívne práce, ktoré majú mnohokrát aj menšiu pridanú hodnotu, ako sú náklady na jeho prácu. Toto samozrejme neplatí na firmy, ktoré zmysel svojej existencie postavili na tom, že budú drvivej väčšine zamestnancov dávať len minimálnu mzdu - čo už ale nie je normálne podnikanie, ale zverstvo...
Ak by sme brali doslovne tvrdenie pána Machunku, tak firmy, by nielenže nemali vytvárať miesta napr. upratovačiek, alebo pomocných robotníkov, ale rovnako by nemali vytvárať manažérske pozície. Namiesto toho by mali zamestnávať len výkonných zamestnancov, ktorých produktivita je vyššia, ako náklady na ich prácu.
Všetci veľmi dobre vieme, že ani bez upratovania a pomocných prác, ani bez manažovania, by žiadna firma nefungovala dobre a efektívne...
Machunka: "Je dosť nebezpečné, že reálne mzdy rástli o dosť rýchlejšie ako produktivita práce v ostatnom roku".
Spolurečník pána Machunku síce sčasti naznačil, že pán Machunka nemá celkom pravdu, ale veľmi mu neoponoval, takže si poďme rozvinúť, to, čo analytik Gábriš nedopovedal.
Produktivita práce na Slovensku rastie už dlhú dobu, dokonca za posledných desať rokov patríme medzi krajiny, kde produktivita práce rastie najrýchlejšie. Čo sa týka produktivity práce, predbehli sme všetkých našich susedov z V4 a momentálne je naša produktivita práce na približne rovnakej úrovni s krajinami ako Japonsko, Južná Kórea, Nový Zéland, Slovinsko a Izreal. Aj napriek tomu, že máme približne rovnakú produktivitu práce, naše mzdy zaostávajú nielen v nominálnej hodnote, ale aj v prípade, že mzdy prepočítame cez paritu kúpnej sily, čo odstraňuje rozdielne cenové úrovne v týchto krajinách.
Na druhú stranu, ak sa pozrieme na rast reálnych miezd na Slovensku, tak vidíme, že reálna mzda sa desaťročia prepadala a hoci už zopár rokov rastie, tak produktivitu práce predbehla len v roku 2014. V tomto roku rast platov spomalil a je predpoklad, že v tomto roku rast reálnych miezd nepredstihne produktivitu práce.
Aj keby reálna mzda na Slovensku rástla niekoľko rokov rýchlejšie ako produktivita práce, tak by sa v podstate nič podstatne zlého nedialo, pretože za viac ako dvadsať rokov sa vytvoril dosť veľký vankúš vytvorený poklesom reálnych miezd a následne nižším rastom reálnych miezd v porovnaní s rastom produktivity práce.
O tom, že zamestnávatelia minimálne zavádzajú svedčia aj nasledujúce grafy:
Sestry sa dočkali zákona o svojich platoch...
Po rokoch sa setry dočkali návrhu zákona, ktorý by mal riešiť ich mzdové ohodnotenie. Samotné sestry s týmto návrhom ale spokojne nie sú. Podľa nich obsahuje dva zásadné nedostatky. Prvým je, že sa bude týkať len sestier pracujúcich v „štátnych” zariadeniach a druhý zádrhel vidia v tom, že ak si zamestnávateľ „správne” vyloží, tak môže dôjsť i k poklesu miezd sestier.
V TOMTO článku (odporúčam prečítať celý) si môžete prečítať nasledujúci názor autora:
"Keď pred rokmi začali lekári ostro štrajkovať, hrozil zdravotníctvu kolaps. Páni doktori hromadne podpisovali výpovede, nechávali pacientov napospas strednému personálu. Sestričky by v sebe možno pozbierali viac odvahy, ale nie ľahostajnosti v srdci, aby ohrozili zdravie a životy iných. Najďalej vo svojej „konfrontácii“ zašli, keď sa striedali v stanoch počas niekoľkodňového protestu pred Úradom vlády."
No, pravda, vyzerá to tak, že zamestnanci na Slovensku, by si mali vziať príklad od lekárov, ak chcú dosiahnuť lepšie a spravodlivejšie podmienky pre seba, svoje rodiny a deti. Jednoducho musia zabudnúť na škrupule a prestať brať ohľady na iných - pretože inak ich nikto nebude brať vážne.
Pri platoch sa často "argumentuje" akousi trhom určovanou mzdou. Ako je možné, že platy sestier sú stále tak nízke, keď už roky ja na Slovensku akútny nedostatok sestier? Mladé absolventky zdravotníckych škôl zväčša končia v inom sektore, alebo v zahraničí. Ako je možné, že trhom určované mzdy, pri tomto nedostatku nerastú? O kvalite zdravotníctva, počtoch sestier na počet pacientov, motivácii a pracovných podmienkach radšej ani písať nebudem...
Prieskum
Istá pôžičky poskytujúca spoločnosť si urobila prieskum vo svojom teritóriu a z výsledkov tohto prieskumu vyplynulo, že obyvateľov Slovenska najviac trápia obavy z nedostačného príjmu. Tento výsledok nie je až taký prekvapujúci, nakoľko aj správa z dielne OECD hovorí o Slovensku ako o krajine, ktorá patrí medzi najviac ohrozené neistotou na trhu práce a slabou sociálnou ochranou. Podobnú štatistiku pred časom uverejnil aj slovenský štatistický úrad z ktorého zas vyplynulo, že viac ako 70% obyvateľov Slovenska má problémy s platením bežných výdavkov.
Podľa prieskumu pôžičkovej spoločnosti hrozba straty zamestnania a nezamestnanosť ako taká trápi obyvateľov Slovenska viac ako výdavky na energie a domácnosť. Na jednu stranu je toto zistenie logické, aj keď je potrebné poznamenať, že Slovensko patrí v OECD medzi najhoršie krajiny, čo sa týka toho, aký podiel zo svojích príjmov minú domácnosti práve na energie, domácnosť a potraviny – čo sú vlastne základné výdavky, ktorých výšku v podstate nedokážu ovplyvniť a ani na nich ušetriť.
Predstaviteľ pôžičkovej spoločnosti sa blisol aj múdrosťou:
„v čase neistoty je potrebné vytvárať si finančnú rezervu predovšetkým na tie základné výdavky domácnosti, optimálne je odložiť si na tri mesiace dopredu a z týchto financií neriešiť naozaj nič iné,“
Toto je samozrejme normálne a logické tvtrdenie, ktoré ovláda drvivá väčšina obyvateľov Slovenska. Dokonca podľa oficiálnych štatistík patríme medzi špičku krajín, kde má priemerný obyvateľ najvyššie úspory v banke a len nízke zadĺženie. Lenže tak ako žiaden priemerný obyvateľ vlastne neexistuje, tak aj realita je celkom iná. Množstvo ľudí má problém zo svojho zárobku zaplatiť čo i len základné výdavky a tak na nejakú rezervu do budúcnosti väčšina ľudí môže rovno zabudnúť.
Trestná zodpovednosť firiem
Ako sa dalo očakávať, pripravovaný zákon o trestnej zodpovednosti firiem postavil do pozoru zamestnávateľské zväzy a tie od vlády žiadajú, aby bol prijatý len v tej najnevyhnutnejšiej podobe, pretože sa obávajú zneužitia v konkurenčnom boji.
Áno, toto riziko tu existuje. Lenže je naozaj nevyhnutný takýto postoj? Prečo takto nemôžeme pristupovať aj k iným zákonom? Napríklad, sa relatívne dosť často zneužíva aj trestný zákon. Falošné obvvinenia z tretnej činnosti bývajú používané aj pri rozvodovom konaní, kedy jeden z rodičov obvviní druhého zo sexuálneho zneužívania detí. Vedie takéto správanie niektorých rodičov k okliešťovaniu tretného zákona? Určite nie. Tak prečo chceme prijať zákon, ktorý bude bezzubý? Rovnako bezzubý, ako je zákon o preukazovaní majetku, alebo norma o neplatení miezd?
Zneužívanie akýchkoľvek zákonov je potrebné potierať a tvrdo trestať, ale v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom na prijatie benevolentného zákona fakt, že tvrdšiu normu by niekto eventuálne mohol zneužiť.
O tom, že trestnoprávna zodpovednosť firiem a ich konateľov je potrebný zákon nepochybuje nikto, kto chce, aby zo Slovenska bola krajina v ktorej sa dá žiť a v ktorej nevládne korupcia, rodinkárstvo a oligarchia. Dá sa to dosiahnúť zákonmi len tak slabúčko hryzkajúcimi? Nedá! Tak sa prestaňme hrať na právny štát a štandardnú demokraciu, ale dobrými a tvrdými zákonmi zo Slovenska ten právny štát a štandardnú demokraciu už konečne urobme...
Globálna akcia proti prekérnej práci
Organizácia IndustriALL vyzýva svoje členské organizácie, aby tohto roku podporili kampaň vystríhajúcu pred dôsledkami prekérnej práce nielen na samotných zamestnancov a ich rodiny, ale i na celé komunity. Aj napriek tomu, že pred takouto prácou varujú aj také organizácie ako ILO (International Labor Organization) a OECD, tak sa prekérna práca aj naďalej rozširuje po celom svete a korporácie doslova útočia na stálu prácu.
Kampaň IndustriAll by mala vyvrcholiť 7. októbra 2015 na medzinárodný deň dôstojnej práce.
Ak si myslíte, že prekérne formy práce, ako sú agentúrne zamestnávanie, tlačenie do živností, alebo tlačenie do skrátených úväzkov ohrozujú aj vás, alebo vaše rodiny, tak sa k tejto kampani pripojte a ukážte, že ste proti...
Minimálna mzda
Možno ste tiež postrehli súčasne prekáračky ohľadom minimálnej mzdy.
Celkom zaujímavý komentár k tomuto sa objavil na FB profile s názvom Pracujúca chudoba:
"Zatiaľ čo v Holandsku je minimálna mzda 1500 euro, u nás sa vadia, či to bude 399 euro alebo 410 eur"
O minimálnej mzde a jej vplyve na hospodárstvo a nezamestnanosť som písal v jednom mojom staršom blogu, kde som spomenul a prelinkoval aj množstvo vedeckých prác na túto tému.
