Poslanec NR SR za stranu Sloboda a Solidarita Peter Cmorej sa rozhorčil nad rozhodnutím zástupcov odborov žiadať za poskytnutie ubytovania pre tisícku utečencov viac ako sedem eur poskytovaných štátom.
Ak by si Peter Cmorej prečítal článok, ktorý tento odkaz linkuje, tak by sa dozvedel, že prvá veta z tohto odkazu nie je pravdivá – odbory pomáhajú od prvého dňa utečeneckej krízy. A rovnako by sa dozvedel, že hotelová sieť SOREA je normálny obchodný subjekt, ktorý by sa v prípade akceptovania siedmych eur dostal do straty a následne do platobnej neschopnosti.
Hotely majú svoje náklady, tak režijné, ako mzdové, pričom ubytovanie tisícky utečencov by tieto náklady zásadne navýšilo a štátom ponúkaná náhrada nepokrýva ani len ich tretinu. Áno, odbory, ktoré sú vlastníkom hotelovej siete SOREA požiadali štát o trojnásobok, ktorý predstavuje základné náklady, bez akéhokoľvek zisku.
Dokonca Odbory zdarma ponúkli štátu jeden z momentálne zavretých hotelov (z dôvodu nedostatku zamestnancov), čo zase odmietli predstavitelia štátu.
V nadpise článku autor spomína hotely Bôrik a Častú Papierničku. Tieto hotely sú v správe Úradu vlády a Národnej rady SR. Ide o rozpočtové organizácie, ktoré nebudú mať problém s vyplácaním miezd a platbami za energie, ak zdarma ubytujú utečencov. Hotely SOREA nemajú rozpočtové zdroje, na svoje výdavky si musia zarobiť z tržieb. Podotýkam, že po dvoch rokoch, kedy boli hotely v podstate zatvorené, alebo zásadne obmedzené je požiadavka odborov na preplatenie nákladov úplne legitímna.
A ak by poslanec Cmorej dokázal čítať, namiesto hejtovania, tak by sa tiež dočítal, že slovenskí odborári momentálne pracujú na prevode vo výške 500 tisíc eur od Európskej Odborovej Konfederácie (EOK). Tieto peniaze budú smerovať členským odborových organizáciam v krajinách susediacích s Ukrajinou a budú určené na pomoc utečencom. KOZ SR plánuje svoj podiel využiť aj na úhradu nákladov potrebných na ubytovanie utečencov. Tie hnusné odbory, ktoré je potrebné zrušiť...
Extrémistické názory funkcionárov SaS
V diskusii pod statusom poslanca Cmoreja sa viacerí funkcionári SaS pridali k útokom na odbory a k žiadostiam na zrušenie odborov. Postupne si týchto veľmajstrov a ich duševný svet predstavíme.
Pán poslanec Osuský, predstaviteľ marginálnej OKS, ktorý sa v parlamente presúša už roky cez kandidátku SaS sa blysol citátom (parafrázou?) bývalého ministra Ivana Mikloša:
Z logiky tohto jeho vyjadrenia sa dá predpokladať, že vzťah „silné odbory – slabá prosperita krajiny“ považuje za kauzálny.
V diskusii bol upozornený na tento nezmysel:
Akonáhle je konfrontovaný s vyvrátením svojho hlúpučkého zjednodušenia, prechádza do protiútoku prostredníctvom argumentačnej manipulácie. Akoby si neuvedomoval, že to bol práve on, kto prišiel tvrdením o kauzálnom vzťahu. Diskutujúci netvrdil, že je to naopak, len poukázal, že jeho „kauzalita“ nemá oporu v realite.
Zakážme tie odbory konečne!
Okrem Poslanca Cmoreja vyzývali na zrušenie odborov aj ďalší funkcionári SaS. Najzábavnejšie je, že funkcionári SaS útočia na odbory a vyzývajú na ich zrušenie, no absolútne si neuvedomujú, že odbory fungujú na presne tom istom právnom základe, ako politické strany. Ide o ústavne právo na združovanie sa. Ak teda vyzývajú na zrušenie odborov, vyzývajú aj na zrušenie politických strán. Bolo by to úsmevné, ak by nebolo smutné, že toto činia členovia strany, ktorá má v názve slovo „sloboda“.
Michal Bróska bol člen rozhodcovskej komisie SaS a bývalý okresný predseda za Pezinok, a jeho extrémistickému názoru pritakáva poslanec Cmorej:
Tu vidno, že funkcionári SaS neovládajú ani základne princípy na ktorých je založená Slovenská republika a na základe čoho funguje občianska spoločnosť. Pretože sloboda združovania sa vyplýva z množstva medzinárodných dohovorov (Deklarácia práv človeka a občana /1789/, Všeobecná deklarácia ľudských práv /1948/, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd /1953/, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach /1976/, Listina základných práv a slobôd /1991/, atď.), zo Slovenskej Ústavy a ďalších zákonov platných na území SR.
Je smutné, že týmito rečami sa dostávajú na rovnakú úroveň, na akej sú poslanci ĽSNS a Republiky, ktorí by najradšej zrušili všetky neziskovky a občianske združenia. Že sa týmto v podstate dostávajú do súzvuku so svojim "úhlavným nepriateľom", poslancom Ficom, ktorý často rozpráva o Sorošovi a neziskovkách, to je už len taký detail...
Je desivé s akou ľahkosťou narábajú s týmito právami a možno je dobré si ani nepredstavovať, ako by naložili s právami občanov, ak by sa dostali do vlády ako najsilnejšia strana.
V diskusii sa v podobnom duchu vyjadrila aj poslankyňa Janka Cigániková:
Tu už len podotknem, že podľa dát od Proximy sú mzdy tam, kde pôsobia odbory o 20 percent vyššie, ako tam kde odbory nepôsobia...
Do klubu sa prihlásil aj podnikateľ v hotelierstve Marek Polonec zo strany Za Ľudi:
Dá sa predpokladať, že on by nemal problém ísť do platobnej neschopnosti a nevyplácať mzdy zamestnancom...
Ale poďme späť k SaS. Ako posledný príklad tú máme Juraja Drobu, bratislavského Župana a Dušana Kelleho, okresného predsedu SaS z Nových Zámkov:
Len na pripomenutie, Odbory na Slovensku sú založené podľa zákona o občianskych združeniach a členstvo v nich je dobrovoľné. Takže nie je zrejme, k čomu vyzýva župan Droba, keďže tieto princípy sú tu platné od roku 1990.
Dušan Kelle to celé zaklincoval medicínskym prirovnaním rakúskych odborov a rakúskej legislatívy k rakovine a slovenských odborov a slovenskej legislatívy k cukrovke. V inom svojom príspevku si pomáha aj medicínskym prirovnaním v štýle "Walking Dead":
Namiesto argumentov, takéto uletené hlúposti. Jeden z diskutujúcich ho za tieto reči nazval „idiotom“. Možno príliš explicitné, a tak tento text zakončíme jednou z odpovedi na p. Ciganíkovú, ktorý pasuje aj na p. Kelleho a ostatných vyššie spomenutých politikov:
Z dôvodu korektnosti sú na obrázkoch "zamaľované" mená a fotky tých, ktorí nie sú politikmi.
