Dobytok potrebuje na zimu zásoby,tak v pekný čas treba makať.Príroda nám toho ponúka dosť,a platí príslovie: čo odpovieš,keď sa ťa zima opýta,čo si robil v lete?Dedo už naostril svoju kosu a vraví"Poc tu,ukážem ci jak še bruši".Samozrejme ja, mladý pochábeľ už som mal"ošelku" v ruke a ťahám.Zrazu tečie krv."Ty šaľený "a dodáva-"mladosc-pochabosc,tak še ma trimac košisko!"Už som to potom vedel,ako sa človek učí na vlastných chybách-doteraz mám jazvu na prste.Na prst mi priložil skorocel a bol som za desať minút schopný kosiť.Kosil som rýchlo,nie až tak kvalitne,sem tam stebielko trávy ostalo,ale páral som.Chcel som aby ma dedo pochválil,ale on-"Neplaš še!"Napriek tomu som bol rýchly a pozeral, o koľko mám viac ako on.Ďurko sa len usmial,dal si klobúk dole z hlavy,poškriabal sa kdesi za uchom,ako to často robieval.Tento zvyk ho neopúšťal,ani keď nad niečím dumal.Vtedy som sa smial a vravel:" Dedo čo máš vši?"Zvyčajne zlostne zagánil.Keď si napľul na ruky,už išlo do tuhého, a majster svojho remesla začal.Kosa pekne hvízdala, a na bok sa ukladali úhľadné "pokosy".Všimol som si tiež,ako z prvého "pokosu" vzal za hrsť trávy, a privoňal si.Potom to robil zavše,keď vytieral kosu-po každom nabrúsení.Ja som pokračoval svojím atletickým tempom.Dedo, ten pomaly ťahal svoj "šór".Po takej druhej hodinke práce som oddychoval čoraz častejšie,a pribrusoval kosu.Po tretej hodine mi dedo povedal,že keď budem takto často brúsiť,nebudem mať s čím robiť,lebo mi ostane len kosisko.Pri štvrtej hodine som bol hotový, a už som iba sedel.Dedo ešte kosil dve hodiny, a na moju hanbu,mal toho o tretinu viac ako ja.Obdivoval som ho.Pre jeho pracovitosť a húževnatosť.Pre jeho stareckú múdrosť a mozoľnaté ruky,ktoré zdieral kvôli nám,kvôli rodine,aby sme sa mali dobre."Synu muj dzekovac Bohu,za totu robotu a idzeme na pivo do karčmy"Ja na to:"A čo baba?!" "Nebuj še,šak sme robeli!"Po 4 pivách a toľkých poldecákoch u Slávika/tak sa volá miestna krčma/mal Ďurko dosť a viedol som ho domov.Jeho stará "ukrajina bicigeľ"mu tiež pomáhala udržať správny smer.Keď sme sa priblížili k dvorku,dedo spustil svoju obľúbenú"mám ja ženu poraženú,kúpim sebe,kúpim sebe korbáč na ňu,tak ju budzem korbačovac,až ju budze,až ju budze poražovac".Baba vyšla z dverí,a spustila:"Šak ja ci dám, čekaj ty ch..u starý."Bola prostoreká.Babi, nechajte ho chudáka starého,veď je urobený!Ľahne si a bude spať,to Vám sľubujem.Sám ho uložím.Baba ešte hučala hodnú chvíľu."Šak mu dajce pokuj,je už starý a nikto nezná dokedy budze žic ta čom by sebe nezašpíval?!"Keď som ho prikrýval ,povedal:"Na druhý tydzeň pohrabeme a pujdzeme zaš synku na pivo,dobre?"Tešil sa.Usmial sa tak zvláštne.Pozrel ustrašene na babu,ale tá bola na moje prekvapenie ticho.O tri dni zomrel.Zvláčal na dvore ťažké železo,aby mal na to sľúbené pivko-baba by mu totiž naň nedala.Srdiečko nevydržalo.To seno som potom zhrabal sám,ale už mi nejak nevoňalo...
