ľudí čo žiarili im oči a smiali sa im srdcia.
Denne vás stretám, tie vaše tiene a kamenné srdcia...
Zlomila vás táto doba, skrivila vaše chrbtové kosti.
Dnes od samej zlosti, on je sám a ona sama,bez ľútosti...
Imanie a hlúpa skúposť, odovzdanie chtíču, kde je hrdosť?
lásku pošliapal čas, každý verí, že žijeme len dnes, len raz...
Mihnú sa tiene lesom, čas pokropí slzavé údolie obom...
Zabudli dávno,pochybili svojím životom, nastal v ich živote vážny zlom.
vravíte mi zostaň, zastav sa...
ja viem, konečne ste pochopili niet pekných rán, bez tmavej noci.