Vladimír Bajan – starosta Petržalky a bývalý župan BSK. Môj osobný názor je, že nebude kandidovať, i keď niektoré zdroje tvrdia, že je to hotová vec. Jeho dôvody by mohli byť rovnaké ako u starostu Nového Mesta. Nemá čo stratiť, a ak plánuje obhajovať post starostu Petržalky, tak mu dvojročná kampaň nemôže uškodiť, práve naopak. Bajan nie je zvyknutý prehrávať. Zo siedmych volieb (5-krát na starostu Petržalky a 2-krát na župana BSK) prehral iba raz. Z toho vyplýva, že zvykne kandidovať vtedy, keď vie, že jeho šance sú spomedzi kandidátov najlepšie. V tohtoročných voľbách na župana by to tak ale nebolo, a preto jeho kandidatúru nepredpokladám.
Rastislav Blaško – kandidoval na župana aj v roku 2013 (link tu). Svoju opätovnú kandidatúru ohlásil už v novembri 2016 (link tu). Nepredpokladám, že v týchto voľbách dosiahne výrazne lepší výsledok ako v roku 2013, kedy získal 1653 hlasov (výsledky tu).
Juraj Droba – bude podľa môjho názoru Magdou Vášáryovou z komunálnych volieb v roku 2010. Bude mať určite najväčšiu formálnu podporu pravicových strán. Predpokladám, že postupne sa rozrastie koalícia SaS, OĽaNO aj o OKS, NOVA a Zmenu zdola. Ísť v takejto koalícii (bez podpory župana) by mohlo byť zaujímavé aj pre KDH alebo SMK. Juraj Droba bude vďaka silnej pravicovej koalícii relevantný kandidát. Okrem značiek strán mu určite pridá hlasy aj 44 kandidátov na poslancov z tejto koalície. Jeho najväčší problém je, že na župana nie je pre voličov uveriteľný. Komunálnym alebo župným témam sa prakticky nikdy nevenoval. Vo všetkých doterajších voľbách, v ktorých kandidoval iba za poslanca, bol neúspešný. V roku 2009 skončil ako kandidát na poslanca BSK za Staré Mesto z 1281 hlasmi piaty pod čiarou (výsledky tu). V posledných komunálnych voľbách v roku 2014 nebol zvolený mestským poslancom za Ružinov. Skončil na deviatom mieste (druhý pod čiarou ako nezvolený) s 3881 hlasmi (výsledky tu). Viac hlasov ako Droba dostali z tej istej koalície kandidáti ako Branislav Kaliský (4057), Martin Chren (4269), Katarína Šimončičová (4339) a Jarmila Tvrdá (4392). Keď má niekto ambíciu byť županom, mal by vo svojej mestskej časti takýchto kandidátov výrazne poraziť a nie s nimi prehrať.
Pavol Frešo – súčasný župan BSK zatiaľ svoju kandidatúru oficiálne neohlásil. Potvrdil však, že svoju kandidatúru zvažuje a pracuje na najlepšom programe. Jeho šance pri jednokolovej voľbe a množstve kandidátov nie sú najhoršie. Je pravda, že už nebude mať podporu silnej pravicovej koalície, ako tomu bolo v predchádzajúcich dvoch voľbách. Jeho pôsobenie na poste predsedu SDKÚ-DS a výsledky v parlamentných voľbách mu hlasy tiež neprinesú. K obhajobe svojho postu bude mať k dispozícii celý župný aparát. Vo voľbách môže “naškriabať“ viac ako 10% hlasov. To by za určitých okolností mohlo stačiť. Povráva sa, že by mohol mať vo voľbách podporu KDH a SMK, svojich najbližších župných spojencov.
Milan Ftáčnik – bývalý primátor Bratislavy a bývalý starosta Petržalky svoju kandidatúru do dnešného dňa neoznámil. Určite zvažuje aj opätovnú kandidatúru na primátora. Po tom, čo Ivo Nesrovnal v úlohe primátora predvádza, už mnohí vrátane mňa hovoria: „Zlatý Ftáčnik“. Ak sa rozhodne kandidovať, považujem ho za najväčšieho favorita jednokolových volieb. Jeho výhodou je, že opakovane kandidoval za stranu SMER-SD alebo s jej podporou. Bez ohľadu na oficiálneho kandidáta, veľa voličov SMERu bude voliť práve Ftáčnika. Ďalej ho nemajú problém voliť ani pravicoví voliči. Nie je kontroverzný a má dobre vystupovanie. Vie si priznať chybu a dokáže sa ospravedlniť (v slovenských pomeroch alfa samacov niečo nepredstaviteľné). Má výborné komunálne znalosti a napriek dlhému pôsobeniu v politike, nemá veľké škandály. Jeho nevýhodou je, že už je “okukaný“ a bude mať stále červenú nálepku. Pri kandidátoch, ktorí momentálne prichádzajú do úvahy, bude v horšom prípade považovaný za istotu alebo menšie zlo. Ak SMER-SD nepostaví iného vlastného kandidáta ako napríklad Alžbetu Ožvaldovú, Moniku Flašíkovú-Beňovú – veľmi nepravdepodobné, alebo ak nebude kandidovať Vladimír Bajan, sú šance Ftáčnika veľmi vysoké. Môj odhad je, že by mohol získať viac ako 20% hlasov. V prípade, že by aj niektorí spomenutí kandidovali, má Ftáčnik stále najväčšie šance vyhrať. I keď výsledok by bol určite tesnejší.
Martin Jakubec – tiež oznámil svoju kandidatúru na župana už v novembri 2016 (link tu). Jeho volebný výsledok odhadujem okolo 2000 hlasov.
Vzhľadom k tomu, že pánovi Jakubcovi sa nepozdávalo, že som mu pri predstavení venoval málo priestoru, tak ma požiadal, aby som o ňom doplnil informácie, ktoré mi zaslal. Aby nedošlo k omylu a bolo všetkým jasné, že uvedené nepíšem ja, prikladám originál žiadosti aj s požadovaným doplnením pána Jakubca.
Boris Kollár – predseda strany SME RODINA sa svojho času vyjadril, že pri pri jednokolových voľbách bude inklinovať k spoločnému kandidátovi, a že kandidáti by mali „potlačiť svoje egá a dohodnúť s v opozícii na najlepšom možnom kandidátovi“. Paradoxne má Kollár podľa mňa väčšie šance na zvolenie v jednokolových voľbách ako v dvojkolových. Ostatné parlamentné opozičné strany sa od Kollára prakticky dištancujú. Ak sa ale pravicové zoskupenie nedohodne na spoločnej koalícii aj so SME RODINA, tak Kollár bude určite kandidovať. Pre SaS to bude veľmi ťažká voľba. Ak Kollár bude kandidovať na župana, zoberie veľa hlasov. Kandidovať nebude, iba ak bude v spoločnej koalícii. To zasa odradí nemalú časť voličov tejto koalície a ešte mu budú musieť pustiť adekvátny počet kandidátov na poslancov. Môj odhad je, že pravicové strany sa nedohodnú s Kollárom na spoločnej koalícii. To bude mať za následok drobenie hlasov, keďže Kollár môže získať 10% až 15% hlasov.
Rudolf Kusý – starosta Nového Mesta. Oficiálne ešte neoznámil, že bude kandidovať, ale už sa tiež o tom hovorí ako o hotovej veci. Som presvedčený, že kandidovať bude. Prakticky nemá čo stratiť a preňho je to zápas, ktorý nemôže prehrať. Všetko, čo robí, prezentuje a propaguje ako starosta (inteligentná lavička, nový druh posypu, …) je v jeho prípade de facto zviditelňovanie a dobrá kampaň. Ak vyhrá, postúpi na župana. Ak nevyhrá, tak sa iba zviditeľnil v rámci celej Bratislavy a o to ľahšie bude obhajovať post starostu. Ak by náhodou skončil tesne na druhom mieste, tak by mohol uvažovať o kandidatúre na primátora. Môj odhad je, že by mohol spraviť 10% až 15%. Záleží, ako dobre zacieli svoju predvolebnú kampaň, akú “družinu“ kandidátov na poslancov si v rámcii celého kraja okolo seba vytvorí. Pri dobre zostavanej kandidátke nezávislých poslancov, môžu byť jeho šanca reálna. Takýto kandidáti mu prinesú určitý počet hlasov, čo bude jeho výhoda oproti Frešovi či Ftáčnikovi, ktorí pravdepodobne takéto zoskupenie mať nebudú.
Ján Mrva - starosta Vajnor tiež zvažuje svoju kandidatúru. I keď bol v minulosti rovnako ako Jozef Uhler členom SDKÚ-DS a SIEŤ, môže mať vďaka svojmu konzervatívnemu imidžu podporu práve tých skupín, ktoré vo voľbách volia OĽaNO, KDH, NOVA, OKS. Veľa voličov týchto strán bude aj napriek spoločnej kandidátke a koalícii voliť skôr niekoho ako Mrvu namiesto Drobu. Mrva bol jedným z iniciátorov petície proti hazardu a na tejto téme sa snaží profilovať. Rovnako sa angažuje v kauze Triblavina. Podľa môjho názoru nemá reálnu šancu na zvolenie, pokiaľ sa mu nepodarí vyskladať silnú poslaneckú kandidátku a oficiálnu podporu mienkotvorných ľudí z konzervatívnej komunity. Opätovne, pri toľkých kandidátoch, dobrej vlastnej poslaneckej skupine, môžu by jeho šance omnoho vyššie ako za akýchkoľvek iných okolností.
Alžbeta Ožvaldová – starostka Podunajských Biskupíc a podpredsedníčka Bratislavského samosprávneho kraja. Najskôr sa o nej hovorilo ako o spoločnej kandidátke vládnej koalície (SMER-SD, MOST-HÍD, SNS). Potom som počul, že svoju kandidatúru vylúčila a teraz sa jej meno skloňuje opäť. Ak bude kandidovať Milan Ftáčnik a SNS nebude v koalícii, tak jej šance na zvolenie sú malé. Jej šance by zvýšilo, že by bola jediná žena, ako relevantná kandidátka, dostala by podporu od maďarských voličov v kraji (ak by SMK nemalo iného kandidáta) a získala by aj časť hlasov voličov SMER-SD.
Jaroslav Paška (alebo iný kandidát SNS) – Pôvodne vraj mala byť kandidátom SNS na župana Zuzana Ťapáková, ale po kauze Agentúry Evka už nemá veľké šance. Jaroslav Paška kandidoval za župana v roku 2013 a získal 2972 hlasov (http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka5_sk.html). Jeho meno sa síce nikde nespomína, ale ak SNS nepôjde vo vládnej koalícii a postaví svojho kandidáta ako avizuje, tak logicky by ním mal byť práve podpredseda strany. Žiadne lepšie meno z vlastných radov v Bratislavskom kraji SNS nemá. Ak neprehodnotí svoj postoj k spoločnej kandidátke aspoň v niektorých krajoch, tak bude kandidovať Jaroslav Paška alebo nejaká iná známa osoba (futbalista/hokejista). Kto to bude, je jedno, lebo pri väčšinovom systéme nemá reálnu šancu vyhrať. Odoberie však časť hlasov a pri súčasných preferenciách SNS to bude určite viac ako 2972 v roku 2013, kedy SNS nebola parlamentnou stranou. Na druhej strane sa SNS môže báť priamej konfrontácie z ĽSNS. Ak by kandidát ĽSNS, ktorý bude určite menej známy ako ten za samostatnú SNS, získal viac hlasov na župana, bola by to pre SNS určite prehra. V parlamentných voľbách mala v Bratislavskom kraji ĽSNS 17 454 hlasov a SNS 22 531 hlasov.
Jozef Uhler – oznámil svoju kandidatúru ako prvý, ešte v júni 2016. Je to bývalý člen SDKÚ-DS a SIEŤ, ktorý bude kandidovať ako nezávislý. Rukopis pripomína kandidatúru Iva Nesrovnala z roku 2014. Problémom je, že typovo podobných kandidátov bude tento rok veľmi veľa. Jeho šance na zvolenie sú preto nereálne. Ak mu však ide najmä o to, aby sa stal poslancom, alebo sa na konci kampane, na základe prieskumov “dohodne“ s iným, silnejším (víťazným) kandidátom, tak by sa ako poslanec mohol stať vicežupanom. Z pozície zástupcu starostu Jaroviec by to nebol zlý posun.
Kandidát(ka) ĽSNS – je veľmi pravdepodobné, že svojho kandidáta postaví aj ĽSNS. Každá strana vie, že značku treba zviditeľňovať a jej výsledok vo voľbách môže ukázať nárast preferencií aj v Bratislavskom kraji, kde v parlamentných voľbách mali najmenej voličov (17 454 voličov čo predstavovalo 4,71%). V roku 2013 ich kandidátka získala 1894 hlasov a to ĽSNS nefigurovala v žiadnom prieskume. Dnes ako parlamentná strana, s veľmi odhodlanou voličskou základňou, môže ĽSNS zamiešať karty odobratím časti voličov napríklad Borisovi Kollárovi alebo SNS. V prieskumoch má ĽSNS väčšiu podporu ako SME RODINA a blíži sa preferenciám SNS. Ak prieskumy ukazujú pravdu a pri strane ĽSNS je realita spravidla vyššia ako prieskumy, môže byť za určitých okolností výsledok pri 17 000 voličoch tesný. Nepredpokladám, že kandidát ĽSNS zvíťazí, alebo, že to u Kotlebu očakávajú. Myslím si, že budú veľmi spokojní, ak skončia okolo 4. miesta. Pri takomto množstve kandidátov, to nemusí byť vôbec nereálne. Určite im bude stačiť aj preukázateľný nárast preferencií v ich zatiaľ najslabšom - Bratislavskom kraji.
Ďalší kandidáti za Priamu demokraciu, Nový parlament, … a nezávislí kandidáti. Ako obvykle, bude vo voľbách určite ešte viac kandidátov. Cieľom väčšiny takýchto kandidátov bude cez kampaň na župana zvýšiť svoje šance byť poslancom. Rovnako ako po iné roky výsledok ovplyvnia len odobratím časti hlasov. Pri očakávanom množstve kandidátov a ich prípadnej vyrovnanosti, môže o konečnom výsledku rozhodnúť aj menej ako 1000 hlasov.
Ak sa Vás tento článok zaujal, podporte ho prosím na Vybrali SME (po kliknutí sem) ako aj cez označenie Zvýšte karmu pod textom. Prispejete tým k jeho čítanosti. Ďakujem.
