Aj keď vo väčšine nejde o študovaných historikov, niekedy propagujú históriu svojho regiónu viac ako tí vyštudovaní. Je to hlavne preto, že historici často publikujú svoje výskumy v zborníkoch, či časopisoch, ktoré nie sú prístupné pre širokú verejnosť a tá sa k nim tak ľahko nedostane. Naopak amatérski historici sa často podieľajú na propagácii svojej obce formou rôznych brožúr, kníh, monografií, webových stránok, či blogov na internete.
Ich dôležitosť spočíva aj v tom, že píšu o miestach, ktoré dobre poznajú, kde žijú alebo v minulosti prežili dáky ten rok. Amatérski historici síce nemajú až také zručnosti a vedomosti pri bádaní v archívoch, múzeách, knižniciach a pod. Ale naopak vedia informácie, o ktorých sa nedá dočítať v knihách. Napr. kde v minulosti stála škola, kde bol obchod, kino, kde bývala židovská rodina a čo sa s ňou stalo, kde sa stali tragické udalosti počas vojny, kto pomáhal pri stavbe mosta, kam emigrovali obyvatelia obce, kde hrávali futbal domáci pred vybudovaním ihriska a mnoho ďalšieho. Vychádzajú často z vlastných spomienok alebo z pamätí starších ľudí, samozrejme je dôležité mať svoj kritický názor a vedieť si informácie tejto tzv. oral history (ústnej histórie) overiť. Preto je dôležité si takéto informácie zapisovať, fotografovať zanikajúce stavby, či nahrávať spomienky starých ľudí, aby sa na ne nezabudlo. Tém na bádanie je nespočetne, a práve preto je regionálna história krásna a zaujímavá.
V súvislosti s tým by som chcel spomenúť 2 takýchto miestnych historikov, ktorí usilovne pracovali v regióne stredného Pohronia a obaja nás navždy opustili pomerne nedávno. Na veľkú škodu nestihli dokončiť svoje práce, napriek tomu sa vďaka nim na mnoho vecí nezabudne. Česť ich pamiatke.
Richard Kafka (1937 – 2015)
Narodil sa v Kokave nad Rimavicou, vyštudoval Priemyselnú školu chemickú v Banskej Štiavnici a Hutnícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach. Potom nastúpil do hlinikárne ZSNP v Žiari nad Hronom. Je spoluautorom publikácií "Z dejín výroby hliníka na Slovensku"; monografie "Sklárne v Malohonte"; knihy "Mosty na sever" (slovensko-nórska spolupráca) a "Dejín hutníctva na Slovensku".
Okrem hutníctva sa zaoberal aj regionálnou históriou stredného Pohronia. Články publikoval v miestnych médiách a aj v pokročilom veku zverejňoval množstvo blogov na internete: Legendárne manažérky zo žiarskeho okolia, Cesty do Banskej Štiavnice, Nová Baňa a okolie, Naša Kokava, Tip na víkend, Staré a nové hutnícke technológie, Kremnica a hauerlandské okolie, Žiarska kotlina.
https://www.blogger.com/profile/17604865797438145341
V tomto roku si obyvatelia Žiaru nad Hronom uctia jeho pamiatku tak, že na hrade Šášov bude zriadená čitáreň, ktorá ponesie jeho meno.
Marian Pavúk (1942 – 2018)
Narodil sa v Bratislave, vyštudoval Priemyselnú školu strojnícku v Bratislave, pracoval v ZSNP v Žiari nad Hronom a neskôr JRD Kremnička. Býval v Hliníku nad Hronom, ale chatu mal v neďalekých Vyhniach, ktoré mu učarovali, a preto začal skúmať ich dejiny. Už na dôchodku napísal Monografiu obce Vyhne, Osudy Židov vo Vyhniach, publikáciu o zaniknutých kúpeľoch, knihu o najstaršom slovenskom pivovare vo Vyhniach, a mnohé ďalšie, nestihol dokončiť knihu o vyhnianskych strojárňach. Svoje články tiež zverejňoval v miestnych novinách, spolupracoval pri tvorbe informačných tabúľ. Zbieral staré pohľadnice a fotografie z regiónu, navštevoval množstvo archívov, knižníc, oslovoval vyhnianskych rodákov a zapisoval kvantum informácií o Vyhniach. Všetky jeho práce sa nachádzajú vo vyhnianskej obecnej knižnici. Zaujímal sa aj o históriu ďalších obcí v regióne, vydal knihu Z Hliníka nad Hronom do Sklených Teplíc a Z Bzenice na hrad Revište.
