Dnes máme systém, keď jedna garnitúra zruší ideologické vlajkové lode inej garnitúry vždy, keď má tú možnosť. Dohoda o vzájomnom rešpektovaní vybraných priorít, ktorá by bola výsledkom zrelej úvahy oboch „táborov“, by viedla k ich najlepšej možnej kombinácii. Nová spoločenská zmluva by chránila sociálne opatrenia, ktoré spoločnosť stabilizujú, ale aj opatrenia na podporu konkurencieschopnosti, zvýšenia ekonomickej výkonnosti a produktivity.
Už dnes existujú malé pozitívne výnimky z všeobecnej absencie konsenzu a kontinuity. Jednou z nich je napríklad naše členstvo v Európskej únii, za ktoré sa pri nedávnom 20. výročí postavili všetky relevantné politické subjekty. Druhou je strategický záujem v ekonomike, ktorý sa prejavuje spoločnou podporou výstavby novej atómovej elektrárne či spoločnou podporou takých strategických investícií ako je investícia automobilky Volvo, ktorú na Slovensko pritiahla Sloboda a Solidarita a jej podporu potvrdil aj Smer. Na týchto pozitívnych, ale izolovaných príkladoch, sa dá stavať a hľadanie podobného konsenzu rozšíriť aj na niektoré kľúčové témy ekonomickej, sociálnej či zahraničnej politiky.
Len pre ilustráciu uvediem, že jedna časť politického spektra by napríklad mohla na stôl položiť konkurencieschopný daňový systém či garancie pre kapitalizačný systém dôchodkového zabezpečenia, druhá zasa systém sociálnej pomoci pre zraniteľné skupiny či garancie pre niektoré druhy verejných výdavkov, či už infraštruktúrnych alebo sociálnych. Ak sa dohodneme, že naše hlavné priority, ktoré sme zaviedli, keď sme boli pri moci, zostanú zachované aj vtedy, keď budeme v opozícii, dávame garanciu, že to bude platiť aj v opačnom garde. Vaše hlavné priority, ktoré ste zaviedli Vy, keď ste boli pri moci, zostanú zachované aj vtedy, keď budete v opozícii a my budeme pri moci.
Pochopiteľne, spolu s politikmi by museli byť súčasťou rokovaní aj zástupcovia rôznych segmentov spoločnosti, zamestnávateľov, zamestnancov, mimovládnych organizácií, aby najmä oni povedali aké riešenie je pre nich ešte akceptovateľné a aké už nie.
Tento typ dohody by dramaticky znížil diskontinuitu v politike a zvýšil predvídateľnosť vládnutia u nás. Je dosiahnutie takej dohody reálne? Alebo ide o čistú utópiu? Predovšetkým je to návrh ako sa dostať zo slepej uličky, do ktorej sme sa dostali a využiť túto zložitú situáciu v prospech nás všetkých.
