Zabúdame...

Bol som položiť kvety, na mieste jeho tragického skonu v Karlovej vsi. Doteraz sa na tomto mieste každý rok konala panychída za Róberta Remíáša, tento rok, si bohužiaľ ľudia už pravdu pripomínať nepotrebujú. Nepotrebujú si pripomenúť jeho pamiatku a pamiatku toho za čo zomrel.Tak za čo vlastne zomrel?Zomrel pre pravdu, pre aroganciu moci, pre človeka, ktorý mal v tej dobe patent na pravdu.Pravda sa v druhej polovici deväťdesiatych rokov stávala nechceným artiklom spoločnosti, bola ničená akýmkoľvek spôsobom a jedným z nich bola aj Remíášova smrť. A my zabúdame. Zabúdame na smutné fakty obdobia, ktoré nemožno nazvať nijak inak, ako vládu jednej strany, jedného hnutia, ktoré si podmanilo všetky výkonné zložky republiky a degradovalo Slovensko na úroveň policajného štátu. Takže fakty:29. apríl 1996.V tento deň sa odohralo to čo naozaj nikto nečakal.Aj keď oficiálne vyhlásenie tvrdili, že išlo o zlyhanie propán- butánového systému, ktoré mal Remiáš upravené na svojom BMW, našiel sa jedinec, vďaka ktorému sa Slovensko dozvedelo, že na Remiášovo auto bol namontovaný výbušný nástražný systém, tým človekom bol pracovník Kriminalisticko- expertízneho ústavu Tibor Šmída, ktorý tesne po tomto zistení musel z ústavu odísť, tak ako vyšetrovatelia v prípade zavlečenia Michala Kováča. Šmída ďalej tvrdí, že jeho pracovnú skupinu počas obhliadky miesta činu odvolali. Po niekoľký krát sa môžete opýtať prečo. Tak prečo? No, preto, lebo vykonávateľ vraždy mal krytie SIS a Ministerstva vnútra SR.Správa SIS, ktorú vo februári 1999 prečítal v parlamente Vladimír Mitro: „ Existuje viacero preukázaných skutočností, potvrdzujúcich podozrenie, že v pozadí smrti Róberta Remiáša bola SIS. Jeho telefón v byte na Majerníkovej 5 v Bratislave odpočúvala SIS od 14.11.1995 až do jeho smrti. Súčasne bol sústavne sledovaný v akcii Brojler. Kvôli sledovaniu sa dokonca využíval byt príslušníka sledovačky Rastislava H., ktorý býval v jeho susedstve. Sledovanie Róberta Remiáša sa uskutočnilo aj v deň, keď vybuchlo jeho auto. Práve tento fakt, ako aj okolnosti, ktoré bezprostredne nasledovali po udalosti, posilňujú podozrenia, vyslovené na adresu SIS.Jaroslav Svěchota, vysoko postavený príslušník SIS tieto skutočnosti potvrdil a dodal, že Remiáš v obave o svoj život išiel aj za vyšetrovateľom Kováčovho únosu, Čížom. Ten ho odbil s tým, že mu pomôže až keď prezradí kde je Oskar Fegyveres.Samozrejme, okomentovať vraždu Róberta Remiáša nezabudol ani známy glosátor Vladimír Mečiar: „Róbert Remiáš sa nestaval proti vláde, začal spolupracovať s vládou pred svojou smrťou a on bol osobou, ktorá istého pána Fegyveresa oznámila ako možného spolupáchateľa takzvaného únosu Michala Kováča mladšieho, pričom chcel uviesť i ďalšie argumenty, ale zomrel.“ Koľko cynizmu. Prečo, ale tvrdí, že Remiáš spolupracoval s vládou a nie s orgánmi činnými v trestnom konaní, nám Mečiar už neozrejmil. Neskôr, v roku 1999 sa pridal Ivan Lexa, známy svojou čestnosťou a dodatočným vytváraním dôkazov a nových zistení: „Zodpovedne môžem prehlásiť, že za smrťou Remiáša nestojím ja, ani bývalá SIS. Podľa našich informácií bol Remiáš prepustený z Policajného zboru kvôli podozreniu z nezákonnej činnosti v drogovej kriminalite. SIS skutočne nemala záujem na smrti tohto človeka.Prečo potom nekonala polícia skôr? Prečo nechytila drogového dílera, keď ho SIS sledovala a mala o ňom tieto informácie? Prečo nebol Remiáš trestne stíhaný? A k tomu sa pridala hlasná trúba HZDS- denník Slovenská republika, so svojim investigatívnym redaktorom Šáškym, budúcim hovorcom SIS. Prichádzali zaručené správy o tom, že Remiáš bol drogovým dílerom, že bol zapletený do kšeftov s autami, pašovanými cigaretami, že jeho matka ho odvrhla a podobné zistenia za čo si denník Slovenská republika isto odniesol niekoľko Pulitzerových cien.Vyšetrovaním sa nakoniec prišlo na to, že vražda Róberta Remiáša bola objednávkou, dnes už nebohého Miroslava Sýkoru, jedného z bossov slovenského podsvetia. Ten ju zadal Jozefovi Roháčovi a Imrichovi Oláhovi, s ktorými spolupracoval ďalší dvaja páchatelia, z ktorých jeden bol príslušník SIS.Toľko fakty.A realita? Nikto nebol odsúdený, nikto potrestaný a človek, o ktorom sme všetci presvedčený, že má vo všetkom prsty sa nám smeje z poslaneckej lavice.Ten druhý pre istotu priamo z lavice v súdnej sieni...škoda , že vždy len ako oslobodený...