Kontroverzný návrh Európskej komisie
Europoslanci pred týždňom hlasovali o návrhu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o obnove prírody predloženom Európskou komisiou. Prečo je to kontroverzný návrh? Pretože ak na jednej strane ekoaktivisti vítajú tento návrh slovami o nutnosti lepšej ochrane prírody, poľnohospodári na druhej strane tvrdia, že čoraz menšie množstvo pôdy, na ktorej smú pestovať, povedie k menšej úrode a tým aj zvyšovaniu cien potravín.
Aktivisti versus poľnohospodári
Zákon 11. júla priamo v Štrasburgu podporili manifestáciou aj klimatickí aktivisti. K zeleným protestom sa pripojila aj svetoznáma ekoaktivistka Greta Thunbergová, ktorá vyzvala politikov, aby si „vybrali prírodu, uprednostnili ľudí pred ziskom a chamtivosťou, „prijali čo najtvrdšiu formu zákona“ a „postavili sa na správnu stranu histórie“.
Na druhej strane sa v deň hlasovania svoj nesúhlas pred budovou Európskeho parlamentu v Štrasburgu dalo najavo zhruba tristo protestujúcich poľnohospodárov v sprievode poľnohospodárskej techniky, najmä traktorov. Na proteste sa zúčastnili aj slovenskí poľnohospodári.
Počas protestu výkonný podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Andrej Gajdoš podľa denníka Standard uviedol:
„Dnes európski poľnohospodári vyslali jasný signál – chceme vyrábať potraviny a nakŕmiť nimi Európanov, nie sa so založenými rukami pozerať na to, ako sa z EÚ vytráca život na vidieku a schopnosť vyrábať potraviny. Pokiaľ europoslanci prijmú tieto návrhy, tak sa zastaví akýkoľvek rozvoj živočíšnej výroby. Namiesto produkcie potravín máme na časti poľnohospodárskej pôdy pestovať buriny a invázne rastliny?
List slovenských poľnohospodárov
Slovenskí poľnohospodári požiadali o podporu aj slovenských europoslancov. Predseda SPPK Emil Macho napísal list slovenským europoslancom, v ktorom ich žiada, aby návrh komisie odmietli a vrátili jej ho na prepracovanie. V liste uvádza:
„Všetky Výbory Európskeho parlamentu, ktoré sa k návrhu Európskej komisie a Cieľom obnovy prírody vyjadrovali, návrh odmietli. Domnievam sa, že sa jedná o jasný signál Európskej komisii, návrh nie je pripravený a je potrebné ho prepracovať. V mene SPPK Vás preto prosím o odmietnutie návrhu Komisie, v súlade s pozíciami výborov, v priebehu hlasovania dňa 12. júla 2023. Naši poľnohospodári potrebujú istotu a stabilitu v svojom snažení o posilňovanie udržateľnej produkcie. Veríme, že naše stanoviská v priebehu hlasovania zohľadníte. V mene našich členov Vám ďakujeme za podporu.“
Čo na to slovenskí europoslanci
Ako sa vyjadrili k návrhu niektorí slovenskí europoslanci? Deň pred hlasovaním uviedla RTVS vo večerných správach stanovisko dvoch z nich.
Michal Wiezik (PS)
Bez obnovy ekosystémov, bez obnovy biodiverzity, bez obnovy ekosystémových služieb, farmárstvo, lesníctvo, rybárstvo klimatickú krízu neprežijú. Nedajú to, skolabujú. Práve tomuto sa snažíme zabrániť.
Ivan Štefanec (KDH)
Nepodporujem žiadne znižovanie a zužovanie poľnohospodárskej pôdy, ktoré by malo neblahé následky nielen na ich hospodárenie ale predovšetkým na ceny potravín.
Zaujímavé je stanovisko Moniky Beňovej (Smer), ktoré vydala TASR deň po hlasovaní. Poslankyňa, ktorá hlasovala za návrh, konštatovala, že zákon o obnove prírody vyvoláva viacero rozporov. Dodala:
"Považujem to za jednu z ukážok opakujúcej sa nekompetentnosti Európskej komisie pri príprave zásadných legislatívnych návrhov a jej často až priveľkú mieru aktivizmu na úkor schopnosti dosahovať kompromisy a dohodu so všetkými relevantnými aktérmi."
Výsledok hlasovania
Ako nakoniec hlasovanie o kontroverznom návrhu komisie dopadlo? Europoslanci nakoniec nariadeniu o obnove prírody dali zelenú, no ich pozícia obsahuje viacero zmien oproti pôvodnému návrhu eurokomisie. To znamená, že zlý návrh prešiel, aj keď to mohlo byť ešte horšie. Aj slovenskí poľnohospodári tieto zmeny privítali slovami:
„Našťastie, mimoriadne sporné oblasti, na ktoré sme mesiace poukazovali a pre ktoré sa zástupcovia SPPK zúčastnili aj protestu v Štrasburgu, z materiálov nakoniec vypadli.“
Za zmenený návrh zahlasovalo 336 poslancov, 300 bolo proti a 13 sa zdržalo hlasovania.
Hlasovanie slovenských europoslancov
Kontroverzný návrh podporili zástupcovia Progresívneho Slovenska a Smeru – Michal Šimečka, Martin Hojsík, Michal Wiezik, Monika Beňová, Robert Hajšel a Katarína Roth Neveďalová. Pridali sa k nim aj politici zo slovenskej kandidátky Demokratov, konkrétne Vladimír Bilčík a Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Proti boli členovia SaS, KDH, OĽaNO, Republiky a Slovenských patriotov. Menovite Eugen Jurzyca, Miriam Lexmann, Ivan Štefanec, Peter Pollák, Miroslav Radačovský a Milan Uhrík.
Nariadenie so zmenami teraz poputuje späť do parlamentného výboru pre životné prostredie. Ten sa predtým už raz nezhodol na jeho podpore, keď 44 členov hlasovalo za a 44 proti. Europoslanci potom otvoria v rámci trialógu rokovania s vládami členských štátov a Európskou komisiou s cieľom dohodnúť sa na konečnom znení.
Ako chráni dobrý Smer Slovensko pred zlým Bruselom
A prečo som zvolil pre tento blog titulok „Ako chráni dobrý Smer Slovensko pred zlým Bruselom“? Pretože „zlý Brusel“, to nie sú iba euroúradníci, ale aj europolitici. Brusel to je aj Európska komisia, ktorej podpredsedom je už 13 rokov nominant strany Smer Maroš Šefčovič. Brusel to je aj Európsky parlament. Za stranu Smer v ňom zastupujú Slovensko Monika Beňová, Robert Hajšel a Katarína Roth Neveďalová.
Takže ak najbližšie bude v rámci predvolebnej kampane Robert Fico chrliť oheň síru na „zlý Brusel“, mali by sme sa ho opýtať, ako chránia Slovensko pred zlým Bruselom nominanti Smeru v európskych štruktúrach. A prečo napríklad všetci europoslanci Smeru hlasovali 12. júla 2023 proti záujmom slovenských poľnohospodárov a slovenských občanov.
