Andrej Ďurkovský, tlačová beseda 27.5.2010: "Súťaž bola zorganizovaná v roku 2005 absolútne transparentne cez zverejnenie v médiách a bola vybratá najvyššia ponuka (z celkového počtu 18). Konanie vtedajšieho predstavenstva bolo absolútne v zmysle zákona, bolo absolútne korektné. Všetky náležitosti tak ako malo urobiť v zmysle zákona vykonalo."
Čo dodať? Núka sa hneď niekoľko trefných slovenských prísloví. Napríklad: "Zlodej kričí, chyťte zlodeja!" Viď tender na diaľničné mýto, nástenkový tender, predaj emisií, atď, atď... Tam sme prišli o miliardy a zaplatíme ich my všetci z vlastného vrecka. Alebo sa núka ďalšie príslovie: "Topiaci sa slamky chytá." Namiesto toho, aby Robert Fico vyvrátil podozrenia o nezákonnom financovaní jeho kampane v roku 2002, vytvára dymovú clonu údajnou kauzov nevýhodného predaja pozemkov. Prirovnanie k ohrdnutej neveste od Jána Figeľa tak isto nie je zlé. Roberta Fica osvietil Duch Svätý a zvestoval mu akí sú kádéháci lumpi úplnou náhodou tri dni potom, ako ich predseda vylúčil povolebnú spoluprácu so SMERom.
A čo má toto všetko spoločné s teóriou relativity? Spomeňme si na rok 2007. Vtedy sme sa dozvedeli, že náš premiér je nielen výborný politik, ale možno ešte lepší investor. V roku 2003 sa mu podarilo kúpiť 8 árový pozemok na lukratívnom mieste pod bratislavským Kamzíkom za 37 000 Sk. Zatiaľ vinica, onedlho vilová štvrť. Pán premiér vtedy vehementne obhajoval túto cenu ako adekvátnu. A teraz si zoberme kalkulačku a rátajme: 37.000 delené 800 je 46,25 Sk/m2. Práve sme sa dozvedeli z úst pána premiéra, že 2 618 Sk/m2 v Bratislave je mimoriadne podhodnotená cena. Naproti tomu 46,25 Sk/m2 je v poriadku. A máme tu Ficovu teóriu relativity.
