Pán starosta, dovoľte mi, aby som vám úvodom pogratuloval k opakovanému víťazstvu vo voľbách. Získali ste takmer toľko hlasov ako ostatní traja protikandidáti dohromady. Čakali ste až taký veľký úspech?
Priznám sa, že som až taký veľký úspech nečakal. Myslím si, že volebný výsledok medzi víťazom a druhým v poradí bol najvýraznejší od roku 1994. Na druhej strane iba od jedného protikandidáta som očakával možné ohrozenie.
Kto bol tým protikandidátom?
Môj bývalý zástupca Peter Rajkovič, ktorý pôsobí dlhé roky v samospráve v Devínskej Novej Vsi a aj v Bratislave. Z hľadiska jeho skúseností z pôsobenia v samospráve, obzvlášť v problematike územného rozvoja a aj z profesijného hľadiska mohol mať vo voľbách určité šance.
Vyhrali ste však vy. Obyvatelia DNV sú viditeľne s vašou prácou spokojní a čo vy osobne?
Pôsobil som zatiaľ vo funkcii starostu tri volebné obdobia. Či som mohol urobiť viacej alebo menej, to súvisí nielen s osobou starostu ale aj s tým ako sa vyprofiluje poslanecký zbor. Kompetencie medzi starostom a miestnym zastupiteľstvom sú dané zákonom. Starosta preto musí pochopiť, že ide o tímovú prácu. To znamená, že akákoľvek predstava starostu o zmene v mestskej časti, o zmene veslovania a smeru, ktorým táto loďka pláva, nezávisí iba od neho, ale aj od toho či je schopný sa s poslaneckým zborom dohodnúť. Musí byť preto pripravený aj na kompromisy. Keď som nastupoval, bol som mladší a myslel som si, že viem všetko prevrátiť podľa vlastných predstáv. Trvalo mi tých 16 rokov, kým som pochopil, že jednoducho je to tímová práca. Treba sa vedieť počúvať a je potrebné vedieť argumentovať. Samozrejme, neustúpiť podľa môjho názoru z vecí, kde som stopercentne presvedčený o svojej pravde, ale tak či tak musí nakoniec nastúpiť konsenzuálne riešenie. Čiže, dalo sa z môjho pohľadu urobiť určite viacej, ale na druhej strane som musel často pristúpiť na kompromisy a byť tímovým hráčom.
Z hľadiska spolupráce so zastupiteľstvom by súčasné volebné obdobie malo byť pre vás jednoduchšie, keďže väčšinu získalo Nezávislé fórum a koalícia SDKÚ-DS, SZ a obe tieto zoskupenia vás podporovali vo voľbách.
Určite áno, na druhej strane si myslím že tá spolupráca môže byť pretavená aj do spolupráce s celým poslaneckým zborom. Volebné programy jednotlivých subjektov boli totiž takmer identické. Problém je iba v tom, že víťazná strana môže mať iné priority a postupnosť pri plnení volebného programu ako ďalšie strany.
Pán starosta, boli ste zvolený už štvrté volebné obdobie. Máte za sebou 12 rokov práce na tejto stoličke, ďalšie štyri roky vás čakajú. Baví vás ešte táto práca? Nachádzate v nej ešte uspokojenie?
Myslím si, že áno, pretože ja som čakal tých 16 rokov na to, keď konečne budem mať podporu zastupiteľstva. Tri volebné obdobia predtým som mal v zastupiteľstve z tridsaťčlenného poslaneckého zboru 4-5 poslancov. To znamená, že sme boli v totálnej menšine. Na druhej strane si myslím, že iné politické zastúpenie v zastupiteľstve bolo pre mestskú časť dobré. Mojou úlohou bolo kontrolovať poslancov a ich úlohou kontrolovať mňa. Výsledky volieb na Slovensku potvrdzujú že vo väčšine obcí a miest je to tiež tak a ja si myslím, že je to dobré riešenie.
Keď sa tak spätne pozriete na svoju doterajšiu činnosť počas tých 12 rokov, na ktoré veci ste najviac hrdý a čo vás naopak mrzí, že sa vám nepodarilo dosiahnuť?
V DNV máme dva veľké problémy, kde trošku zlyhávame. Nevieme ich riešiť nie kvôli našej neschopnosti ale kvôli nedostatku kompetencií. Jedným z tých problémov je životné prostredie, konkrétne ide o lokalitu Srdce. Je tam v národnej prírodnej rezervácii umiestnených 35 tisíc m3 gudrónov, to znamená zlúčenín kyseliny sírovej. Lokalita Srdce je to umiestnená nad sídliskom Podhorské, v konkrétnom dotyku so záhradkárskou osadou, dnes už pretransformovanou do rekreačného bývania. Je to lokalita, v tesnej blízkosti ktorej žije 12 tisíc ľudí. Samospráva dlhodobo vyvíja snahy tento problém vyriešiť, ale bohvieako sa nám to nedarí. Zastupiteľstvo ešte pred 10 rokmi prijalo uznesenie, trvajúce na odstránení tohto odpadu. Hľadáme definitívne riešenie, nie riešenie čiastkové a predpokladám, že počas tohto volebného obdobia sa nám to konečne podarí.
Aký je ten druhý problém?
Druhým problémom je prepojenie medzi Rakúskom a Slovenskom či už cyklolávkou, alebo cestným mostom. Veľakrát sme už o tom rozprávali. Naše snahy zatiaľ vyzerajú ako také táranie do vetra, ale nie je to celkom tak. Dnes je vôľa k realizácii prepojenia dokonca aj na rakúskej strane. Ten postup je zatiaľ možno trochu kostrbatý, možno to súvisí s legislatívou, možno s nejakou byrokraciou, určite však nejde o našu neschopnosť a neochotu riešiť problém. Len to ide ďaleko pomalšie, ako by to malo ísť podľa našich predstáv.
Aký je výhľad do budúcnosti?
Cyklolávka je v etape prípravy, jedna aj druhá strana konečne prekonali všetky prekážky, ktoré stáli projektu v ceste. Dnes sme pripravení podať tento projekt na EÚ. Myslím si, že je aj v záujme EÚ prekonávať bariéry medzi štátmi v jej rámci a tento projekt bude podporený z pohľadu financovania. Rakúska strana už dlhodobo garantuje, že sa bude spolupodieľať 50 percentami na jej realizácii cestou dolnorakúskej vlády. Dnes je už aj na Slovensku partner tejto vláde, konkrétne bratislavský samosprávny kraj. Myslím si, že počas tohto volebného obdobia by sme mali byť schopní spoločnými silami túto cyklolávku postaviť.
A čo cestný most?
Cestný most by mal stáť v lokalite marchegských mostov. Mal by byť určený iba pre osobnú dopravu, čo by bolo vyhovujúce aj pre ochranu životného prostredia. Bude znamenať veľkú úsporu finančných nákladov nielen pre ľudí z nášho regiónu, ale aj z celého Záhoria tým, že sa pre nich podstatne skráti spojenie smerom na Viedeň a zároveň sa odľahčí Bratislave.
Pán starosta, zdá sa že vás trápi ešte aj tretí problém.
Tretím problémom je doprava. Doprava nie je síce v kompetencii mestskej časti, ale tento problém sa nás úzko dotýka. Máme na našom území významnú fabriku Volkswagen, vytvorili sme priemyselný park a celkovo je na našom území až okolo 16 tisíc možných pracovných príležitostí. Bohužiaľ, štruktúra obyvateľstva DNV je taká, že väčšina práceschopného obyvateľstva chodí dennodenne za prácou do Bratislavy. Je to spojené s tým, akú majú kvalifikačnú štruktúru. Väčšinou sú to stredoškolskí a vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí si nevedia nájsť pracovné uplatnenie vo VW. Naopak, do DNV prichádzajú ľudia až zo vzdialenosti 150 km za prácou do VW. Snažíme sa spolu s hlavným mestom tento problém riešiť, ale ten pretlak cestujúcich je príliš veľký. Dnes hľadáme riešenia súvisiace s budúcim rozvojom Bratislavy a s víziou pána primátora vytvoriť električkový nosný systém hromadnej dopravy. Už v tomto volebnom období je reálna výstavba novej mestskej štvrte na rozhraní katastra Lamača a DNV a naša požiadavka je, aby bola v súvislosti s touto výstavbou dotiahnutá električka až do DNV. Električka je síce pomalý spoj, ale vďaka tomu, že trasy po ktorých električky budú jazdiť, budú smerované mimo kolíznych dopravných bodov, môže byť nakoniec veľmi rýchlym spojom. Ďalšiu možnosť zlepšenia dopravy vidím vo vytvorení železničnej zastávky pri sídlisku Kostolné, ktorá pomôže ľuďom sa dopraviť do Bratislavy v priebehu 10 minút, čo dnes MHD nevie poskytnúť.
Ako je reálna výstavba tejto železničnej zastávky?
Je reálna do štyroch rokov. Samosprávny kraj hľadá finančné zdroje na realizáciu cestou PPP projektov, to znamená spojením so súkromnými investormi. Tí by mali výstavbu zafinancovať s tým, že priestory na zastávke budú využívať pre svoje podnikateľské účely. To je cieľom župy a predpokladám že do štyroch rokov sa to zrealizuje.
To boli problémy, ktoré sa zatiaľ nepodarilo vyriešiť a na ktorú vec z tých čo sa vám podarila ste najviac hrdý?
Nie je to jedna vec a nie je to iba moja zásluha, ale aj zásluha poslancov. Každé volebné obdobie doteraz malo vždy určitý charakter. Napríklad prvé volebné obdobie ešte počas môjho predchodcu, roky 1990-1994, boli venované humanizácii novopostavených sídlisk Kostolné a Podhorské. Bolo treba urobiť chodníky, aby ľudia nemuseli chodiť po doskách. Bolo treba vysadiť trávniky, osadiť lavičky. Druhé volebné obdobie bolo zase určitou kompenzáciou pre starú DNV. Maximálne sme sa vtedy snažili spoločne s poslancami vyriešiť problém chýbajúcej infraštruktúry v pôvodnej starej časti obce, či už to bola kanalizácia alebo televízny káblový rozvod. Ďalšie volebné obdobie bolo smerované k zlepšeniu občianskej vybavenosti. Snažili sme sa masívnejšie podporovať podnikateľov a dotiahnuť sem niekoho, kto vie ľuďom poskytnúť potrebné služby. Posledné obdobie, ktoré pretrváva dodnes, bolo venované mládeži a dôchodcom. Dnes sa snažíme maximálne starať o tieto dve veľké skupiny ľudí, ktoré tu sú a ktoré nás zaťažujú. Musíme investovať do sociálnej oblasti pre ľudí v dôchodkovom veku a na opačnej strane umožňovať a podporovať voľnočasové aktivity dorastajúcej mládeže, aby tu nerástla kriminalita a nebol nejakým zásadným spôsobom narušovaný verejný poriadok, to znamená podpora športu, kultúry a sociálnej oblasti. Myslím si, že to sú najpodstatnejšie veci a problémy, ktoré v tomto volebnom období budeme musieť riešiť.
Jedna osobná otázka. Čo si myslíte o sebe, aká je vaša najlepšia a najhoršia vlastnosť?
Najhoršia vlastnosť je impulzívnosť. To znamená, že veľakrát sa mi stáva, že vyrieknem niečo skôr, ako si to premyslím. Na druhej strane je to môj spôsob ventilovania okamžitého infarktového stavu, do ktorého sa občas dostávam. Pozitívnou vlastnosťou sú kombinačné schopnosti a operatívnosť v riešení okamžitých problémov. Dokonca aj s víziou ďalekosiahlych cieľov, ku ktorým sa dostanem krokmi takmer šachovými, napriek tomu, že šach hrať neviem.
Vy ste kandidovali za Nezávislé fórum aj keď nie ste jeho členom. Ľudia príliš veľa o tejto politickej strane nevedia.
Nezávislé fórum je strana, ktorá má iba troch členov - predsedu Tomáša Černého, podpredsedu a tajomníka. Vznikla z myšlienky a potreby danej doby. Bolo to obdobie, keď bývalý premiér Vladimír Mečiar a strana HZDS tesne pred voľbami zmenila a rozdala volebné karty takým spôsobom, že sme sa z toho nevedeli spamätať. Bola to doba, keď sa vytvorila aj Slovenská demokratická koalícia. Bola to jednoducho nutnosť obrany. Spolu s Martou Černou sme prišli na myšlienku, že by bolo dobré vytvoriť stranu, ktorá umožní kandidovať osobnostiam kdekoľvek na Slovensku na komunálnej úrovni tak, že nemusia kvôli svojej kandidatúre zháňať podpisy občanov. Predpokladom bolo, že títo ľudia nemali byť členmi iných politických strán.
Prečo má práve v Devínskej Novej Vsi Nezávislé fórum taký úspech?
Podľa mňa preto, lebo som sa počas môjho dlhoročného pôsobenia snažil do samosprávy ťahať odborníkov. Pre toto asi bolo úspešné, že sme zvyčajne oslovovali takých kandidátov, ktorí boli na uliciach známi, trúfali si a sami za seba garantovali, že sú voliteľní. Keďže nemáme a nemôžeme mať riadny volebný program, princípom hry na samom začiatku každého volebného obdobia je definovať si oblasti, v ktorých máme totálne spoločné záujmy. Toto je spoločným záujmom týchto nezávislých ľudí a to ostatné je vecou dohadovania sa a tímovej práce v zastupiteľstve s ďalšími poslancami, ktorí vo voľbách uspeli ako kandidáti iných politických strán.
Pán starosta vy ste veľmi úspešný komunálny politik. Ste dlhoročný starosta a mestský poslanec Bratislavy. Neláka vás veľká politika? Nechystáte sa kandidovať do národnej rady?
Nie, aj keď ponuky boli. Mal som možnosť veľakrát nastúpiť do exekutívy v rámci jednotlivých rezortov. Ja si ale myslím, že toto smetisko v DNV je moje a naše spoločné smetisko, tu sa cítim dobre a je mi to tu srdcu blízke. Vedel by som na riešenie veľkých problémov povedať svoj názor, ale predsa len je to paleta, na ktorú jednoducho nemám ambície. Možno, keby to bolo pred tými 12-16 rokmi, keď som bol mladší a aj tie ambície by boli. Neznamená to, že by som nevedel pomôcť, keby ma niekto oslovil, ale v žiadnom prípade netúžim ísť do veľkej politiky. Nevidím v tom žiaden zmysel ani nejakú svoju vlastnú víziu.
Dnes sa veľmi veľa hovorí o korupcii v komunálnej sfére. Stretli ste sa aj vy vo svojej praxi s nejakým pokusom o podplácanie?
Určite a nie raz, dokonca veľakrát. Tento problém je jednoducho riešiteľný pre ľudí so zdravým úsudkom. Moja odmena je dosť dobrá na to, aby som nebol odkázaný na takéto pokusy. Aj keď netvrdím, že by som si nevedel predstaviť, že by som mohol dostať viacej peňazí za moje skúsenosti a schopnosti, ktoré si myslím že mám alebo nemám, ale to už musia posúdiť ľudia.
Aj v predvolebnej kampani sa hovorilo dosť veľa o plánovanej výstavbe na Istrijskej ulici. Čo sa s týmto územím plánuje?
O dostavbu preluky na Istrijskej ulici sa samospráva Devínskej Novej Vsi snaží už od roku 1994. V poslednom volebnom období sme našli investora, ktorý tento náš zámer bude realizovať a ktorému sa už odsúhlasil odpredaj pozemkov. Plánuje sa dotvorenie ulice v modernom, nie historickom štýle a nakoniec sa splní pôvodná myšlienka o kombinácii bývania spolu s občianskou vybavenosťou. Výška budov na Istrijskej ulici by mala byť dve podlažia + podkrovie a postupne by sa mala schodovitým spôsobom zvyšovať až k jestvujúcej zástavbe na Novoveskej ulici. S touto výstavbou súvisí aj zámer vytvorenia centrálneho námestia, ktoré hľadáme už dlhé roky. Pôvodne sa uvažovalo o námestí Jána Kostru pri Terne ale v súčasnosti sa ako najperspektívnejšia javí alternatíva vybudovania námestia na sídlisku Stred a jeho voľných vnútroblokových plochách. Mohla by to byť aktivita, kde sa spoja sily Devínskej Novej Vsi, hlavného mesta a súkromného investora.
V minulom volebnom období si zobrala mestská časť úver 58 mil. Sk na kúpu objektu pohraničnej roty na Kolónii. Je pravda, že napriek tomu mestská časť objekt ešte stále oficiálne nevlastní?
58 mil. Sk bola účtovná hodnota tohto areálu - pozemky a stavby ktoré na ňom stoja. My sme to dostali kvôli tomu že sme obec a plánujeme objekt využiť pre verejnoprospešné účely za polovičnú sumu. Vzali sme si teda úver približne 28 mil. Sk. Naozaj však nastali problémy so zápisom objektu do katastra nehnuteľností z toho dôvodu, že kataster odmietol uznať mestskú časť za obec s právnou subjektivitou a zodpovednosťou. Je to právny spor. Je pravda, že v súčasnosti nevieme tento problém vyriešiť. Úver, ktorý sme si vzali postupne splácame, ale vznikajú nám škody kvôli tomu že objekt sa už minimálne tri roky nevyužíva. Súdime sa kvôli tomu so štátom. Našim odporcom je ministerstvo vnútra, ktoré nám ten objekt predalo. V dobrej viere zobralo peniaze, ktoré odovzdalo do štátneho rozpočtu. Ja si myslím, že budeme v tomto spore úspešní. Nemali by sme preto prísť o peniaze. Na druhej strane to verejnosť môže vnímať ako našu neschopnosť. Nemusí ju zaujímať priebeh sporu, zaujíma ju to, že plánované aktivity sa tam nerealizujú. Konkrétne ide o lacné nájomné byty, ktoré mali v tomto areáli vzniknúť. Dnes je v DNV veľmi veľa ľudí, ktorí sú na takéto bývanie odkázaní. Títo občania to musia pociťovať tak či tak ako neschopnosť samosprávy. Musím potvrdiť, je to naša neschopnosť, ale bohužiaľ musíme rešpektovať legislatívu na Slovensku a jestvujúci právny stav.
Obyvatelia Slovinca sú dosť pobúrení jednou stavbou ktorá na tejto ulici vyrástla a ktorá viditeľne vôbec nezapadá do okolia. Ide o rodinný dom bývalého ministra zahraničných vecí Pavla Hamžíka. Na jednej strane je veľmi dobré, že takéto známe osobnosti prichádzajú do DNV, na druhej strane ako je to možné, že tam takáto stavba mohla vzniknúť?
My sme pôvodne nesúhlasili s výstavbou takého typu rodinného domu aký tu tento stavebník postavil. Bolo to ešte v čase, keď mala DNV určené tzv. pamiatkové zóny. V pamiatkových zónach boli prísne regulatívy, ktorých dodržiavanie chránil Mestský ústav ochrany pamiatok. Žiaľ, za predchádzajúceho ministra kultúry Františka Tótha boli pamiatkové zóny v celej Bratislave zrušené. Z pohľadu územného plánu Bratislavy nebolo možné tohto stavebníka zastaviť, pretože územie na ktorom realizoval výstavbu bolo v súlade s územným plánom určené pre rodinnú zástavbu. Toto bol dôvod prečo sa nám tento stavebník „vyšmykol" z rúk. Nemali sme zrazu žiadnu oporu v normách a zákonoch ako ho prinútiť rešpektovať náš názor na tvar stavby. Pôvodne s výstavbou takéhoto rodinného domu nesúhlasili ani susedia, ktorí boli priamymi účastníkmi stavebného konania. Tí vzniesli námietky a pokiaľ na nich trvali, vedela ich podržať aj mestská časť a stavebný úrad, ktorý máme v mestskej časti. Nakoniec však prišlo k situácii, keď susedia nejakým zázračným počinom zo svojich námietok ustúpili a tak sme zostali v spore sami. Stavba síce nie je v súlade s tým, čo si predstavuje Devínska, ale je v súlade so stavebným zákonom a v tom prípade sa s ňou nedá nič robiť.
Na Eisnerovej ulici, v objekte ktorý patrí mestskej časti, dlhé roky pôsobili lahôdky Ryba. Už niekoľko mesiacov je prevádzka zatvorená. Prečo?
Tá prevádzka rýchleho občerstvenia bola naozaj potrebná a slúžila pre akékoľvek vrstvy ľudí, či to boli bohatí alebo chudobní. Ja som to vítal a vítali to aj poslanci. Bohužiaľ, za posledných osem rokov sa tam tak rýchle striedali prevádzkovatelia a naši nájomcovia, že sme to pomaly ani nechápali. Boli to problémy asi ani nie podnikateľsky obchodné, ale nejaké iné. Koncom minulého volebného obdobia, keď sa opätovne uvoľnil tento priestor, mestská časť vypísala ponukové konanie na jeho obsadenie. Podľa mňa to bolo urobené nie celkom šťastným spôsobom, pretože sme do podmienok súťaže neuviedli podstatnú vec - zachovanie doterajšieho sortimentu. Nepostrehol to bohužiaľ nikto z nás a jednoducho sme vypísali výberové konanie s cieľom kto dá viac. Tak aj miestna rada vybrala víťaza súťaže. Je to veľká chyba, ale nedá sa s tým už nič robiť. Bola to nešikovnosť, podľa mňa aj miestneho úradu, ale samozrejme aj poslancov ktorí definovali podmienky pre vypísanie výberového konania. Jednoducho peniaze nie sú vždy najpodstatnejšou vecou ktorú táto mestská časť potrebuje dosiahnuť. Dnes je tam prísľub vytvoriť v tých priestoroch nefajčiarsku reštauráciu. Má to aj pozitívny prvok v tom, že budúci prevádzkovateľ umožní využívať priestory napríklad na usporiadanie osláv narodenín pre deti. Ja som dostal aj petície občanov, ktorí písali, či sa to nedá zastaviť. Bohužiaľ, možno že by sa to aj dalo, ale bolo by potrebné sa vysporiadať s tým človekom, ktorý riadnym spôsobom túto súťaž vyhral.
Historická budova radnice je veľmi pekná budova, ale je už asi dva roky prázdna. Nie je to škoda?
Je to určite škoda. Musím povedať, že sme hľadali riešenia čo s tým urobiť, lebo je to ladom ležiaci majetok mestskej časti a zbytočne chátra. Dôvodom, prečo tá budova nie je obsadená, boli podľa mňa prehnané požiadavky poslancov na výšku prenájmu. Tie podmienky, ktoré určilo zastupiteľstvo, boli neprijateľné pre akéhokoľvek podnikateľa, ktorý sa tam prišiel pozrieť. Preto neustále hľadáme riešenia na využitie tejto budovy. V súčasnosti je na prízemí umiestnená Turistická informačná kancelária, ktorá je podporovaná z európskych fondov. Mienime tam zriadiť monitorovacie stredisko mestskej polície, okrem toho má záujem zriadiť si tam svoje priestory slovensko-chorvátska turistická kancelária. Máme záujemcu aj o kancelárske priestory na horných poschodiach. Zatiaľ je to však naozaj taký jeden malý vred, ktorý nevieme vyriešiť. Riešiteľný bude vtedy, keď poslanci pochopia, že tá budova naozaj musí žiť a niekedy menej býva viac. Pretože z tohto objektu mestská časť už 3-4 roky nedostáva ani korunu.
Devínska Nová Ves má svoju vlastnú webovú stránku, čo je určite veľmi užitočná vec. Sú tu však aj kritické ohlasy občanov na to, že táto stránka je niekedy neaktuálna a neposkytuje tie informácie, ktoré by poskytovať mohla. Nebývajú tam napríklad pozvánky na rokovanie miestneho zastupiteľstva, neinformuje sa o výsledkoch rokovania miestnej rady. Tak isto by bolo aj pre samosprávu určite osožné diskusné fórum.
Dá sa to urobiť a musíme tento podnet rešpektovať. Možno sme urobili trošku chybu v jednom z rozhodnutí, ktoré sme urobili zhruba pred dvomi rokmi. Vtedy sme túto webovú stránku zavesili na Devínskonovoveskú televíziu. V konečnom dôsledku to však znamenalo kostrbatosť, pretože zamestnanci tejto televízie tak či tak museli chodiť na miestny úrad a pýtať si tam potrebné informácie. To znamená, že sme sa potom dohodli s televíziou, alebo sme sa nedohodli, vytvorili sme na miestnom úrade oddelenie, je to v podstate jeden človek, ktorý má na starosti informatiku aj túto webovú stránku. Určite to však je málo. Dnes možno zase môžeme hovoriť o tom, aspoň taká je moja predstava, že sa pokúsime ešte raz dať dokopy informatiku a informácie vo všeobecnosti s médiami. Jedným z tých médií je DTV a možnože aj Devex, ktorý vychádza ako tlačové médium. Skrátka pokúsime sa to dostať pod jednu organizačnú zložku. Či to bude súčasťou miestneho úradu, alebo to bude obchodná spoločnosť, to je vlastne úplne jedno. Dôležité je, aby v reálnom čase chodili k občanovi viacerými kanálmi potrebné informácie.
V januári na prvom pracovnom rokovaní miestneho zastupiteľstva boli okrem iného vytvorené komisie miestneho zastupiteľstva. Oveľa menší priestor ako v minulosti dostali v týchto komisiách občania odborníci neposlanci. Aký je váš názor na tento krok? Nie je to škoda pre Devínsku?
Nemusí to byť škoda. V samospráve sú na to rôzne názory. Principiálne by počet členov komisií neposlancov mal byť nižší ako počet členov poslancov. Na druhej strane by pri obsadzovaní komisie mala byť najpodstatnejšou vecou odbornosť. Čiže tu sa možno bijú dva záujmy. Dnes je zastúpenie poslancov v komisiách asi nejakých 66 % a 34 % má verejnosť. Na druhej strane sme sa dohodli, že nikto nebude brániť predsedovi komisie, aby si na rokovanie komisie prizýval aj odborníkov nečlenov komisie, ak to bude potrebné. Ja to nevidím ako problém. Je to jednoducho zodpovednosť tých ľudí, ktorí keď dostali do rúk to veslo ako poslanci a zložili sľub, chcú ho mať pevne v rukách a nechcú pripustiť aby odborná verejnosť mohla prevalcovať ich rozhodnutia.
Pán starosta posledná otázka súkromného charakteru, na ktorú nemusíte odpovedať, ale je to otázka, ktorá rezonuje v DNV. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že máte problémy s alkoholom. Ako by ste reagovali na tieto tvrdenia?
Normálne. Nie som nealkoholik, to znamená, že ja som vo svojom volebnom programe nemal, že sa budem zdržiavať alkoholu ako takého. Požívam alkohol a snažím sa ho požívať v rozumnej miere.
Ďakujem vám za rozhovor.
