V roku 1998 zvíťazila v parlamentných voľbách veľmi tesne najsilnejšia vládna strana HZDS pod vedením Vladimíra Mečiara. Nestačilo to však na to, aby si udržala vládu a Vladimír Mečiar bol po šiestich rokoch nútený ísť do opozície. V kresle predsedu vlády ho vystriedal líder Slovenskej demokratickej koalície Mikuláš Dzurinda. Nemal vtedy veľa možností na výber a bol nútený vytvoriť mačkopsa - vládu s reformnými komunistami z SDĽ a SOP. Najviac preferenčných hlasov na kandidátke SDĽ získal vtedy Robert Fico, nová vychádzajúca hviezda reformných komunistov, ktorý tak preskočil všetkých straníckych lídrov. S rastom popularity rástol aj apetít tohto mladého politika po funkciách. Vo výhľade mal miesto generálneho prokurátora, nespĺňal však zákonom stanovenú vekovú hranicu. Súdruhovia z SDĽ preto nominovali na post generálneho prokurátora Milana Hanzela a Robert Fico sa rozhodol tresnúť dverami a ísť svojou vlastnou cestou. Ešte v tom istom roku založil SMER, v nasledujúcich voľbách dostal novú stranu do parlamentu a v roku 2006 parlamentné voľby s prevahou vyhral. Medzitým zlikvidoval svoju materskú SDĽ aj zopár ďalších ľavicových strán. Súdruhovia z SDĽ si asi ešte dlho trhali vlasy kvôli tomu, že nedopriali Robertovi jeho hračku a že ho neposadili na miesto generálneho prokurátora aj za cenu zmeny zákona. Politická scéna na Slovensku a tak isto ich politická kariéra sa mohla vyvíjať úplne inak.
V marci 2009 sa konal ustanovujúci kongres novej politickej strany Sloboda a solidarita. Stranu založil ekonóm Richard Sulík. Ekonóm, ktorý radil ministrom financií v Dzurindovej ale aj Ficovej vláde. Podľa jeho vlastných slov uverejnených v denníku SME, ešte nedávno pred založením strany uvažoval o vstupe do SDKÚ-DS. Rokoval o tom dokonca s Mikulášom Dzurindom. Rokovania skončili tým, že Mikuláš Dzurinda sa mu mal ozvať. Dzurinda sa neozval a Richard Sulík si vybral samostatnú cestu. Založil stranu Sloboda a solidarita. V priebehu roku 2009 sa mu podarilo stranu zviditeľniť vo voľbách do Európskeho parlamentu a do samosprávnych krajov. Podľa najnovších prieskumov už prekročila strana hranicu 5% potrebnú na vstup do parlamentu. Politickí komentátori tvrdia, že odoberá hlasy hlavne SDKÚ-DS a pod Mikulášom Dzurindom sa začína veľmi povážlivo triasť stolička lídra opozície. Na päty mu stúpa nový šéf KDH Ján Figeľ. Možno už nastal čas, keď si Mikuláš Dzurinda začal trhať vlasy, že vtedy Richardovi Sulíkovi nezavolal. Možno ten čas ešte len príde.
