Denne myslím na túto rozprávku, keď míňam utrápenú lavičku na našej ulici. Po tejto lavičke ľudia nechodia. Lavička je tam na to, aby si na nej mohli chvíľku posedieť, oddýchnuť si, porozprávať sa so susedmi, alebo len tak pozerať po okolí. Vlastne mala by byť na to. Už dávno som však na nej nevidel nikoho sedieť. Nuž nečudo, kto by sa odvážil? Kto by riskoval, že sa lavička pod ním zlomí? Najlepšie roky má už lavička za sebou, zostarla vo svojej službe. A akosi na ňu každý zabudol. Ani páni radní si ju nevšímajú. Možno preto, že si nepotrebujú na ulici sadnúť a porozprávať sa so susedmi. Možno preto, že veľa pracujú a nemajú čas si oddýchnuť a poobzerať sa po svojom okolí. Možno preto, že nechodia popri nej pešo.
Zdá sa vám tá lavička povedomá? Tá na fotografii čaká na chudobnú dievčinu z rozprávky na Opletalovej ulici v Devínskej Novej Vsi. Ale určite je takých lavičiek viac. A nielen v Devínskej Novej Vsi. Chudobné dievčiny s dobrým srdcom, kdeže ste?
