Štefan Boleslav Roman sa narodil v roku 1921 vo východoslovenskej dedinke Veľký Ruskov. Dnes je Veľký Ruskov súčasťou Nového Ruskova, dedinky, ktorá má podľa posledného sčítania ľudu 643 obyvateľov. 16-ročný Štefan sa vybral spolu so starším bratom do sveta, za veľkú mláku, do Kanady. Živil sa ako robotník v poľnohospodárstve aj v priemysle a zároveň študoval. Počas druhej svetovej vojny bojoval pod kanadskou vlajkou. Po vojne sa pustil do podnikania v oblasti burzových obchodov a v baníctve. V priebehu krátkeho obdobia sa mu podarilo vytvoriť „impozantný komplex banícko-priemyselných akciových spoločností, ktorých kapitálová hodnota sa v polovici 60. rokov odhadovala na 70 miliárd dolárov". Jeho spoločnosť Denison Mines Limited sa stala vlastníkom najväčších uránových baní na svete a priniesla mu prezývku "uránový kráľ".
Napriek tomu, že od mladosti žil v Kanade, nikdy nezabudol na svoj slovenský pôvod. Stal sa členom Kanadskej Slovenskej ligy a začas aj redaktorom mesačníka Slovenský hlas. Po svojich podnikateľských úspechoch sa stal mecenášom slovenskej exilovej literatúry, kultúry a vedy. Vyvrcholením jeho národoveckých aktivít bolo založenie Svetového kongresu Slovákov v roku 1970. Bol predsedom tejto strešnej organizácie slovenských spolkov v emigrácii až do svojej smrti.
Štefan Boleslav Roman zostal verný nielen svojmu národu, ale aj svojej viere. Vyrástol v gréckokatolíckom náboženskom prostredí a svoju vieru si zachoval a rozvíjal aj v Kanade. Zaslúžil sa o vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Zúčastnil sa ako jediný kanadský laický pozorovateľ na Druhom vatikánskom koncile. V roku 1963 ho pápež Ján XXIII. vyznamenal Radom veliteľa rytierov sv. Gregora Veľkého. Duchovný a hmotný zmysel jeho celoživotnej práce najvýraznejšie symbolizuje monumentálna Katedrála Premenenia Pána, ktorú dal postaviť na svojom pozemku v Unionville podľa vzoru gréckokatolíckeho kostola v rodnom Veľkom Ruskove.
Štefan Boleslav Roman zomrel 23. marca 1988. V roku 1990 mu bola udelená Národná cena Slovenskej republiky In memoriam a v roku 1995 aj najvyššie štátne vyznamenanie Rad bieleho dvojkríža 1. stupňa.
zdroj: osobnosti.sk, zoe.sk
