Rozcvička nakoniec v ten deň vôbec nebola, raňajky až s veľkým meškaním. To nám už náš súdruh vedúci povedal, čo sa stalo. Napadli nás Rusi a my pôjdeme z tábora domov. Otec prišiel po mňa na malej červenej Pionierke okolo obeda. Pre neskôr narodených treba povedať o akú Pionierku išlo. Bola to v tých časoch veľmi populárna motorka Jawa 05 s poldecovým objemom motora a výkonom troch koní. Rýchlosť na plný plyn 60 km/hod, dolu kopcom aj viac. Motorka bola lacná a vodičský preukaz mohli mať už aj 15-roční, preto bola Pionierka populárna najmä medzi tínedžermi ale aj medzi rodinami s nižšími príjmami, ktorí nemali na auto. To bol aj náš prípad. Rozlúčil som sa s kamarátmi, ktorí ešte stále čakali na rodičov, nasadol som na motorku a šli sme. Domov sme dorazili v poriadku, aj keď ja s uboleným zadkom, pretože som sedel na nosiči batožiny.
zdroj: autovia.sk
Z nasledujúcich dní si toho veľa nepamätám. Iba obrovské biele nápisy na múre okolo parku: "Rusi preč!", "Dubček, Svoboda, to je naša sloboda!", "Lenin prebuď sa, Brežnev sa zbláznil!".
O niekoľko dní sa začala škola. Medzi učebnicami sme prvýkrát dostali aj učebnicu ruského jazyka. Napísal som do nej veľkými tlačenými písmenami: "RUSI PREČ!" Súdruh učiteľ si to všimol a zavolal si ma do kabinetu. Tam mi prísne dohovoril a prinútil ma nápis vygumovať. Bol písaný ceruzkou a tak to šlo ľahko. Nápis zmizol. Jeden môj spolužiak bol ešte odvážnejší. Uchmatol z chodby sovietsku zástavu, roztrhal ju na kúsky a pohodil ju medzi špinavé handry. To boli všetky nesmelé pokusy revolty štvrtej triedy Základnej deväťročnej triedy v Tovarníkoch proti okupácii Česko-Slovenska armádami Varšavskej zmluvy v roku 1968.
