Mnohým sa to môže nepáčiť, pretože nie sú „na obraz ich“, ale to už je daň za slobodu. V každom prípade platí, že bez stabilného inštitucionálneho rámca nie je možné fungovanie žiadnej spoločnosti. Pozor, štruktúra inštitúcií, ich počet a zameranie nie sú príčinou jej vývoja, lež dôsledkom. Ľudská spoločnosť sa nevyvíja zakladaním nových inštitúcií, ale ony vznikajú v dôsledku jej vývoja. Uveďme príklad. Z času na čas sa objaví požiadavka transformovať zdravotné poisťovne či zdravotnícke zariadenia na akciové spoločnosti s odôvodnením, že práve takáto zmena ich štatútu vyrieši katastrofálnu ekonomickú neefektívnosť systému. Pokiaľ by to bola pravda, stačilo by transformovať všetky zariadenia a zdravotné poisťovne na akciové spoločnosti a nastala by prosperita kam až oko dovidí. Také jednoduché to, žiaľ, nie je. Prečo?
Odpoveď je prostá. Akciové spoločnosti, ako aj ostatné obchodné organizácie, sú vyvolané trhom, nie trh tvoriace. Ak v našom zdravotníctve žiadny trh neexistuje - nieto ešte voľný, akciové spoločností ho k životu neprebudia. Najskôr musí fungovať slobodná výmena tovaru a služieb, až následne môže vzniknúť potreba doplniť ju akciami a cennými papiermi. Nie obrátene. Ono to vlastne chce len trošku premýšľať. Nové subjekty nie sú totiž zakladané vydávaním akcií. Nikto by ich nekúpil. Najskôr musia fungovať, presvedčivo preukázať svoju životaschopnosť a prosperitu a až potom môžu začať ponúkať vlastnícke podiely. Rovnako ostatné subjekty, fungujúce v režime, povedzme, štátnych príspevkových organizácií, nevzbudia záujem potenciálnych investorov jednoduchou transformáciou na akciové spoločnosti. Tí v nich musia najskôr rozpoznať kvalitné, organizácie, do ktorých sa oplatí investovať a až potom sú ochotní do nich investovať. Sú to všetko sústredené kruhy. Pochopiť ich nie je ťažké. Miesto toho sa však stále hľadá únik zo skutočnosti, popierajú sa zrejmé súvislostí a vytvárajú súvislosti nové, iné, lepšie. Tadiaľto však cesta nevedie.
