Informovaný čitateľ iste tuší, že reč je o casemixovom klasifikačnom systéme DRG
(Diagnosis Related Groups), postavenom na myšlienke zovšeobecňovania prípadov
hospitalizácie.
O čo ide? Prestavme si nemocnicu ako istý druh podnikateľského subjektu,
ktorého „produktom“ je pacient a jeho zdravotný stav. Ďalej predpokladajme, že nemocnica,
ako každý slušný podnikateľský subjekt má záujem prosperovať, rásť a rozvíjať sa. Aby
naplnila túto svoju legitímnu ambíciu, musí v prvom rade uviesť do rovnováhy náklady
a výnosy svojej činnosti. Musí vedieť, koľko prostriedkov má pričleniť ku každému
svojmu „produktu“, aby dosiahla príslušný výnos. Problém je v tom, že práve toto urobiť
nevie. Nedokáže definovať svoj „produkt“ a preto nie je schopná kalkulovať objem
jeho „výrobných nákladov“.
Presnejšie povedané, dosiaľ nevedela. Casemixový model, o ktorom je dnes zmienka,
tento jej handicap odstraňuje. Dosiaľ neprekonateľnú rôznorodosť jednotlivých pacientov,
komplikujúcu akúkoľvek alokáciu prostriedkov ku každému z nich, rieši ich triedením podľa
vopred určených atribútov a následným zaraďovaním do zodpovedajúcich DRG skupín
(diagnóz) s kalkulovanou mierou nákladov.
Samotný akt zaraďovania je pritom neobyčajne sofistikovaný. Je realizovaný prostredníctvom
programu „Grouper“ a detailne popísaný v jeho definičnej príručke. Pre poriadok
uveďme, že na konci zaraďovania je príslušná DRG skupina, v ktorej sa ocitá každý prípad
hospitalizácie (pokiaľ je správne kódovaný).
Aby ale mohol „Grouper“ správne pracovať, aby dokázal zaraďovať jednotlivé prípady
liečby do príslušných DRG skupín a tak im prideľovať reálne náklady, musí obdržať správne
vstupné informácie. Každému prípadu liečby musí prideliť náležité identifikačné parametre,
medzi ktorými suverénne dominuje hlavná diagnoza, doplnená vedľajšou diagnózou,
poskytnutými diagnosticko-liečebnými výkonmi, vekom pacienta (pri prijatí), váhou (pri
prijatí), klinickým stavom pri prijatí a prepustení a pod. No tie musí dostať od kodéra.
V okamihu, ako tieto informácie dostane, zaháji zatrieďovanie a postupuje už dôsledne
hierarchicky.
Najskôr zatriedi prípad do hlavnej diagnostickej skupiny-MDC (Major Diagnostic
Category), zodpovedajúcej postihnutému orgánovému systému. Pokračuje zaradením do
DRG Báze podľa podstúpenej liečby resp. dominantného zdravotníckeho výkonu (operačný
resp. neoperačný) a napokon zohľadní pridružené vedľajšie diagnózy resp. komplikácie-
CC (Complication and Comorbidity) a definitívne posunie prípad do zodpovedajúcej DRG
skupiny.
Samotný proces zatrieďovania je pochopiteľne oveľa zložitejší, no pre našu potrebu nám
uvedený popis postačí. Jasne a zrozumiteľne totiž hovorí o tom, ako je liečba konkrétneho
pacienta ohodnotená a prečo je tomu tak. V Bratislave, v Košiciach či v Trenčíne.
A o to ide.
