Že s ohľadom na vlastnú pominuteľnosť potrebujeme vedieť, prečo sa máme usilovať prežiť.
Spočiatku sa snaha priradiť životu zmysel zameriavala výhradne na mýty. Verili sme, že v studenom a krutom vesmíre nie sme sami. Že sme účastníkmi niečo veľkého, starostlivo naplánovaného, čo musí byť dielom inteligentnej bytosti.
Potom však prišiel Werner Heisenberg so svojim princípom neurčitosti a všetko bolo inak. Heisenberg ukázal, že spoliehať sa pri vzniku vesmíru na kategóriu účelu je problematické. Podľa princípu neurčitosti je totiž vesmír jednym obrovským kasínom, v ktorom sa vrhá kockami pri každe príležitosti.
Pre mnohých z nás môže byť táto skutočnosť len veľmi ťažko pochopiteľná, zvlášť pre tých, ktorí chápať nechcú. Všetko ale nasvedčuje tomu, že vesmír tak, ako ho dnes poznáme, vznikol naozaj náhodne.
Pripomeňme, že teória náhodného vzniku vesmíru je postavená na myšlienke Richarda Feynmana, nazývanej „súčet cez histórie“. Vo svojej najjednoduchšej podobe predpokladá, že vesmír má vďaka princípu neurčitosti od momentu „veľkého tresku“ všetky možné histórie vrátane tej, kde druhú svetovú vojnu vyhral Adolf Hitler. My náhodou žijeme vo vesmíre, v ktorom túto vojnu prehral.
Mierne desorientovaný čiteteľ sa teraz iste spýta: „Ak hlavnú rolu pri vzniku vesmíru priradila fyzika náhode, nepoprela samu seba? Ako naložiť s 300 rokov starým mechanickým vesmírom Isaaca Newtona, založenom na absolutistických istotách fyzikálnych zákonov? Platia ešte vôbec?“
Platia. V obvyklých situáciách. Keď sa ale v reálnom čase začneme posúvať dozadu, podľa Alberta Einsteina sa v istom okamihu dostaneme do bodu, v ktorom sa priestor a čas zrútia. Fyzikálne zákony skolabujú a do hry vstúpi už zmienený priníp neurčitosti a náhoda.
Iba, že by vesmír v reálnom čase žiadny začiatok nemal. Že by jednoducho bol. Práve s touto myšlienkou prišli Stephen Hawking a Jim Hartl. Ak by sa ukázalo, že majú pravdu, znovu by sme mohli veriť, že fyzikálne zákony, ustanovujúce nemenné príčiny a dôsledky, platia naveky.
A ak nie, ak vesmír naozaj vznikol náhodou, stále ostáva otázka: „Prečo sa vôbec obťažuje existovať ...
Vo svojich úvahách budeme pokračovať v budúcom príspevku.
