Bolo to v 70. rokoch minulého storočia, v tom čase som bol zamestnancom národného podniku Kablo Bratislava. Nebol to len tak obyčajný podnik, ale pilier robotníckej triedy v prvom bratislavskom obvode (už neexistuje). Bol som mladý, silný a tak ma vybrali, že budem niesť Lenina v čele prvomájového sprievodu. Boli to také drevené nosidlá so štyrmi rúčkami. Kráčali sme za sebou dvaja a dvaja na každej strane a v strede bola taká šikmá plocha meter krát meter, na ktorej bol nalepený portrét vodcu proletariátu. Ale nemyslite si, že sme to robili zadarmo, každý z nás dostal 50 Kčs. Celá tá konštrukcia mohla vážiť okolo 50 kg.
Tribúna s vedúcimi predstaviteľmi strany a vlády bola dole na námestí SNP pri tržnici a každý podnik, alebo organizácia, ktorá sa zúčastnila prvomájového sprievodu mala určené miesto zhromaždenia. Naše miesto bolo na Obchodnej ulici, blízko malého Baťu. Všetko bolo zorganizované tak, že my pôjdeme v strede a po stranách pôjdu Marx s Engelsom. Takže dvanásť silných chlapov. Sprievod sa dal do pohybu a nadšené davy potužené vínkom alebo pálenkou defilovali a keď sa dostali pred tribúnu, tak to tam každý „rozbalil“ pokrikmi „Nech žije Sovietsky zväz“ alebo „Nech žije KSČ“, prípadne „Proletári všetkých krajín spojte sa“.
Ja som pred tribúnou nebol taký nadšený, nakoľko Lenin bol fakt ťažký, cesta dlhá, ale s grimasou na tvári som prešiel ešte ďalších dvesto metrov k pristavenej Avii, kde sme ho naložili na korbu a poď ho na pivo. Poviem vám, boli to zaslúžené peniaze, ktoré tak ako prišli, tak i odišli. Minul som ich s kamarátmi za mostom pri „ringišpíloch“ v Petržalke za pivo, klobásu a cigánsku.
Spomenul som si na túto historku v súvislosti s ukrajinskou vojnou, keď som sa dozvedel, že v obsadenom Mariupole inštalujú ruskí vojaci Leninove busty. To je fakt bizarné. Čo majú s tým Leninom? Ledaže by sa naozaj chceli vrátiť do sovietskych časov. To by dávalo logiku.
