Boli to zvláštne voľby. Mohlo to dopadnúť aj ináč, strana Hlas, tak ako aj iné strany išla do volieb naplno, šikovne sa od Smeru nedištancovala, neútočila naň, čo bolo pochopiteľné, veď aký highlight si mala zvoliť proti nim, keď bola systému „našich ľudí“ súčasťou. Iste mohli ísť do volieb pod heslom zmeny, sebareflexie, pod heslom, pozrite sa, my sme nová sociálna demokracia a definitívne sme sa so starými „poriadkami“ rozišli, urobili sme hrubú čiaru a uchádzame sa o novú šancu. To sa samozrejme nestalo, chlapci a devy si to vyhodnotili tak, že to budú hrať na obe strany, čo sa ukázalo ako veľmi dobrá stratégia.
Dvierka mali otvorené na obe strany ako škrečok poľný, ktorý ako vieme má tiež jeden hlavný vchod a jeden bočný, ktorým môže v prípade nebezpečia ujsť. Strana Smer neútočila na Hlas, lebo vedeli, že jedine s nimi budú schopní zostaviť vládu, pohrávali sa s nimi ako mačka s myšou, alebo ako vraví Sulík aj ovca bola sýta a aj vlk celý. V jednom momente sa Hlas dostal vo volebných prieskumoch na prvé miesto, čo Smer nemohol dopustiť a potom čo ich obvinil, že sa chcú spojiť s progresívcami, percentíčka išli prudko dole. To vyvolalo v radoch hlasákov paniku, robili čo sa dalo, postupne spadli na tretie miesto a tam aj zostali.
Povolebná matematika dala za pravdu taktike Hlasu, boli tým jazýčkom na váhe, ale keď sa po boji dym rozplynul, bolo jasné, na ktorú stranu sa prikloní. Mali dve možnosti, buď k triumvirátu so Smerom a SNS, alebo k nezmieriteľným. To už bolo nad slnko jasné, že zamietnu, veď kto by chcel ísť do partie s týmito stranami. So Sulíkom, ktorý všetko rozvráti a so stranami PS a KDH, ktoré nemajú nič spoločné.
Jediná strana, ktorá prekukla dvojtvárnosť Hlasu boli „obyčajní“, ktorí ich od samého začiatku a jednoznačne spolu so Smerom vylúčili z prípadnej povolebnej spolupráce. OĽaNO takto pôjde do ďalších volieb s čistým štítom. Bolo chybou ostatných „demokratickych“ strán, že sa tiež nedištancovali od Smeru a Hlasu? Na to nech si odpovedia sami.
Teraz, keď je všetko všetkým jasné sa ukážu dve veci. Vlastne tri. Za prvé súdržnosť triumvirátu, za druhé súdržnosť opozičných strán a za tretie, kam až vládne strany zájdu v demontáži liberálnej demokracie. Dovtedy budeme bohužiaľ svedkami čo znamená v ponímaní smerohlasu a SNS upokojenie situácie, poriadok a silný štát.
