Komunizmus hlása toto: Naším najväčším nepriateľom je kapitalizmus, lebo je to zhnitý a prekonaný systém, v ktorom dochádza k vykorisťovaniu človeka človekom a jedine komunizmus je predurčený, aby ho zvrhol a nahradil.
Takže ako na to. V prvom rade je treba urobiť revolúciu. Potom do ústavy zakomponovať, že komunistická strana má vedúcu úlohu v štáte a zakázať všetky ostatné strany. Následne zorganizovať voľby, občanom dať do rúk jeden volebný lístok s komunistami a ten hodiť do urny. Kto sa volieb nezúčastní, má veľký problém. Potom oplotiť hranice ostnatým drôtom a držať svojich obyvateľov vnútri štátu a ochraňovať ich od myšlienok na slobodu a demokraciu.
Zakázať slobodu slova, pohybu, zhromažďovania, to znamená, že nemôžete kritizovať režim; ústne ani písomne, nijako. Ak by ste chceli vycestovať do kapitalistickej cudziny, tak musíte dostať súhlas, obísť veľa úradov, vyplniť veľa tlačív, dostať veľa pečiatok, aby vám to bolo umožnené. Pre trojčlennú rodinu to predstavovalo sedem tlačív od siedmych inštitúcií. Na pracoviskách sa vedú o každom zamestnancovi kádrové materiály a ak ste niečo v minulosti povedali, čo ste nemali, tak na povolenie môžete zabudnúť. A na služobný postup detto.
Ďalej je treba zakázať voľný trh a všetko naplánovať. Teda čo sa má vyrábať, kto to bude vyrábať, kde sa to má vyrábať a čo to má stáť. Všetkých treba sledovať, nepohodlných zatýkať a väzniť. Obmedzovať náboženské slobody. Zisťovať informácie o občanoch všetkého druhu, či chodí do kostola, čo hovorí a pod. Nepohodlných označiť za nepriateľov státu a nepovoliť jeho deťom štúdium na vysokých školách. Od útleho detstva vychovávať mladú generáciu v duchu marxizmu-leninizmu a neutíchajúcou propagandou ohlupovať ľudí o víťazstve proletariátu a svetlej budúcnosti, ktorú môže zaručiť len komunizmus.
Komunizmus, ako sme ho poznali "vymyslel" Marx s Engelsom a do krvavej praxe ho v Rusku uviedol Lenin, ktorý ho chcel ďalej exportovať do celého sveta. Úbohí, zbedačení ľudia v Rusku na sklonku prvej svetovej vojny tej idei o vedúcej úlohe komunistickej strany a diktatúre proletariátu uverili a kto neuveril, toho dal Lenin zlikvidovať. Po ňom prišiel Stalin, najväčší masový vrah vlastných obyvateľov, ktorý tú "ideu" doviedol do dokonalosti a dal zlikvidovať každého, kto o nej čo i len zapochyboval a dal popraviť milióny ľudí (min. 20 miliónov) naprieč všetkými národmi vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
Po jeho smrti v roku 1953 sa k moci dostal Chruščov, ktorý napriek tomu, že sa podieľal na stalinských zverstvách, stalinizmus odmietol, ale myšlienok o jedinečnosti ideí komunizmu sa nevzdal. Po ňom nastúpil na trón Brežnev, verný žiak marxizmu-leninizmu, ktorý dal príkaz na vpád okupačných vojsk do Československa, lebo sa mu nepáčilo, že československí komunisti na čele s Dubčekom, chceli tú ideu reformovať. Po jeho smrti prišli na rad ďalší starci z politbyra (Andropov a Černenko) a po nich sa do čela komunistickej strany ZSSR dostal Gorbačov, ktorý zdedil ekonomicky a politicky neudržateľný systém. Chcel ho reformovať cez petestrojku a glasnosť (niečo ako u nás socializmus s ľudskou tvárou), ale už bolo neskoro.
Komunizmus prehral. Prehral, lebo ľudia ho odmietli.
Za socializmu sa u nás hovoril taký vtip, že aký je rozdiel medzi kapitalizmom a socializmom. Kapitalistický robotník ráno vstane, dá si vajíčka na mäkko, sadne do svojho Mercedesu a ide sa dať vykorisťovať. Socialistický robotník ráno vstane, hodí si vajcia do montérok, sadne na bicykel a ide vládnuť.
