Vždy, keď počujem slovo „spálené“ alebo jeho variácie, tak si spomeniem na Školu dôstojníkov a práporčíkov v Poprade, ktorú so absolvoval v rámci základnej vojenskej služby. Tam zo mňa urobili chlapa :)
Vojna
Spomínam si, ako sme pochodovali po buzeráku a z plných pľúc sme spievali túto bojovú a budovateľskú pieseň...áách nejako som sa zamyslel..., ale späť do práce.
Práve teraz, keď píšem tento článok, vonku poriadne hrmí (tak nejako sa asi hlási k slovu vojna), blíži sa búrka, dúfam, že nebudú padať krúpy (a čo to? znova nejaká asociácia...o krúpoch snáď inokedy).
Z nadpisov článkov v médiách som nadobudol dojem, že Rusko útočí. A útočí?
Ale kdeže, to len frustráciu z bojového poľa prenáša na bombardovanie civilistov. Pokračujú v zabíjaní žien, detí a starcov. Majú to v DNA. RuSSi vypustili z územia Bieloruska predvčerom po Černigovskej oblasti 25 rakiet, včera obstreľovali raketami so zakázanou kazetovou muníciou Mykolajiv, dnes masívne bombardovali Kyjevský región a tak to ide dookola. V podstate je to také zbabelé pomstychtivé jednanie, momentálne sa na nič iné prevratné nezmôžu. Nemajú ľudí. Čomu ale nerozumiem, že prečo sme ešte neoznačili Rusko za teroristický štát, keď nie je vojna. Predpokladám, že to nastane v prípade, že nám definitívne zastavia plyn. V niektorom z ďalších balíčkoch. Okrem toho, že sú to zbabelci, tak sú ešte aj zlodeji. Doteraz ukradli a vyviezli za hranice 5 mil. ton ukrajinského obilia. Neorali, nesiali, nežali, ale ukradli.
Propaganda
Už aj Lukašenko, Putinov spolupáchateľ a slizký had má svojho dvorného šaša. Je ním Grigorij Azarjonok, taký jeho propagandistický pudlík. Alebo skôr satyr, niečo ako ruský propagandista Solovjov, liznutý Skabejavovou, napoly cap a napoly fenka. (Ten Solovjov, ktorý hlása, že Rusko sa na hraniciach na Ukrajine nezastaví a bude pokračovať ďalej: „A pokiaľ sa domnievate, že sa zastavíme na Ukrajine, zamyslite sa 300 krát. Všimnite si číslovku tristo)
No a čo to mal na srdci tento Azarjonok dva týždne pred inváziou na Ukrajinu? Čo za nutkanie to mal, aby to musel zvestovať Ukrajincom? Citujem: „Derieme sa zo severu i zo západu, rozprášime Kyjev atómovými raketami a na mieste spálenej pustatiny postavíme 300 metrovú sochu Putina.“ Koniec citátu, koniec pomätenej mysle. Ani sto, ani dvesto, ale rovno 300 metrovú sochu. To je sila, takú nemal ani Stalin. A znova je to tu: „Přes spáleniště, přes krvavé řeky, pluk za plukem jde neochvějně dál...
História
Ešte jeden citát, tentoraz z úst Sergeja Ribbentropoviča Lavrova: „Rusi a Ukrajinci budú naďalej žiť spoločne, určite pomôžeme ukrajinskému ľudu, aby sa zbavil režimu, ktorý je protiľudový a antihistorický.“ Ja neviem, či sa mám smiať alebo plakať, ale taký cynický chrapúň, to sa málokedy vidí, no čo už, takto aspoň vieme o čom to tam v Kremli splietajú. To ako Rusi pomáhajú Ukrajincom vidíme každý deň, ale „antihistorický“? Aj také niečo existuje? Ako je potom možné, že sú tam? Vo svojej zemi a hovoria o sebe ako o Ukrajincoch. Ja teda nie som historik, ale tento tu tiež nie. Najväčší historik je aj tak Vladimír Vladimírovič. Ten tú históriu tak dokrúti, prekrúti a znásilní, že aj sám seba presvedčí, že Adam bol vlastne prvý Rus.
Sankcie
Putinovská propaganda sa snaží presviedčať svojich občanov, že sankcie na nich nemajú žiaden vplyv, ba práve naopak, poukazuje na problémy a závislosť Európanov na ruských energonosičoch a chváli sa silným kurzom rubľa voči doláru. Človek nemusí byť veľkým ekonómom, aby pochopil, o čo tu ide. Kurz rubľa voči doláru pred vojnou osciloval niekde medzi 75 – 80 rubľov za jeden dolár, potom vyskočil na 150 rubľov a po vyhlásení sankcií sa ustálil na terajších 50-55 rubľov. Prečo tomu tak je? Lebo kurz neurčuje trh, ale Moskva. Keby to bol trh, tak by mohol byť niekde okolo 180-200.
Rusko má prebytok hospodárskej bilancie, teda export prevyšuje import, čo by bolo za normálnych podmienok a v normálnej spoločnosti vynikajúce, no je tu jedno veľké ale. Aj s exportom už majú problém (nemyslím ceny ropy a plynu), ale import životu dôležitých tovarov, to je oveľa závažnejší problém.
Rusko vyváža, (čím ďalej tým menej) plyn, ropu, zlato, suroviny, pšenicu a pod., za čo dostáva peniaze, ale z dôvodu sankcií nemôže kupovať tovary, bez ktorých sa normálne hospodárstvo nezaobíde. Sú to najmä technológie, technologické tovary, komponenty, ale aj také lieky. Nie preto, že by nemali peniaze, ale preto, že im ich Západ nepredá. Pekným príkladom je automobilový priemysel, kde za máj v porovnaní s májom minulého roku došlo k drastickému prepadu výroby o 96,7%. Ak by sme to porovnali za pol roka, tak je to prepad o 80%. To je problém s dvomi miliónmi pracovných miest. Čo s nimi? Teraz majú problémy so súčiastkami a so servisovaním „západných áut“. Čo s tými autami, keď sa niečo pokazí? A takto môžeme hovoriť i o chladničkách, práčkach, televízoroch, vysávačoch a čo ja viem o čom ešte. To sú kolosálne problémy a nehovoriac o západných komponentoch do moderných zbraní.
Medzitým čo píšem tento blog sa cez nás prehnala malá letná búrka a priniesla so sebou vytúžený dážď (9mm/m2), aj hromy blesky odišli. Našťastie krúpy nepadali. Čo dodať? Dúfam, že aj z Ukrajiny odídu tie hromy blesky a táto vojna sa skoro skončí a budeme zas nadávať na normálne bežné veci. A dúfam, že si ich budeme viac vážiť.
