Existuje mnoho variant, ako môže táto vojna skončiť, ale každá je v neprospech Putina a jeho prívržencov. Blesková vojna sa nezdarila, tí, o ktorých sa s pohŕdaním vyjadroval, že nemajú právo na vlastnú existenciu ho nevítali chlebom a soľou, práve naopak, uštedrili ruskej armáde značné straty na živej sile a vojenskej technike a v neposlednom rade i lekcie zo stratégie a taktiky.
Teraz vidíme, že ruská armáda je zaostalá, demoralizovaná ( čo sa nečudujem, veď komu chce bojovať v nezmyselnej vojne), objavujú sa dezercie, niektoré jednotky prechádzajú na stranu Ukrajincov, badať únavu a frustráciu.
Na druhej strane vidieť obrovské nasadenie a odhodlanie brániť svoju vlasť proti agresorovi. Ukrajinci, ako jeden muž, stoja za svojim prezidentom, statočná ukrajinská armáda, s pomocou domobrany, bráni mestá a narúša nepriateľovi zásobovanie. Vidíme ako hladní ruskí vojaci naháňajú sliepky v kurníku a z mobilov zajatých ruských vojakov čítame koľko cenností a kožuchov si ulúpili. Toto má byť ten vyvolený národ?
Keďže veľká ruská armáda nezaznamenala výrazný vojenský pokrok, uchyľuje sa k deštrukcii a k zabíjaniu civilného obyvateľstva, ako v Mariupole (mesto veľkosti Bratislavy), ktoré Rusi premenili na Stalingrad. Videli sme ako zhodili bomby na divadlo, v ktorom sa ukrývalo veľké množstvo obyvateľov. Podľa najnovších správ tam zahynulo okolo 300 civilistov vrátane žien a detí. Stále sa ich nedarí vyslobodiť z trosiek, lebo Rusi neprestajne mesto ostreľujú a bombardujú, možno niektorí ešte žijú. Vidíme ako mŕtvych ľudí pochovávajú vedľa ciest a pritom riskujú vlastné životy. V akej chorej mysli sa toto vraždenie a zabíjanie zrodilo!
Vinston Churchill sa vyjadril onoho času o ruskej spoločnosti, ako o hádanke, vnútri záhady, zabalenej do tajomstva. Pri všetkej úcte, ja to vidím ináč.
Vidím, ako mladí Rusi a Rusky srdcervúco plačú a horekujú nad sebou, že čo budú teraz robiť, keď je zakázaný Instagram (Tik-Tok, Facebook...). Vidím to zdesenie, keď zavreli prevádzky McDonald's. Vidím, ako sa dôchodkyne bijú o cukor v obchode. Vidím, ako sa ženy naťahujú o poslednú panvicu v obchodnom dome IKEA, po tom čo vypukla panika, že zatvára a končí svoje obchodné aktivity v Rusku. Vidím tú 24/7 monštruóznu propagandu, ako televízne hlásateľky bľabocú niečo o špeciálnej vojenskej operácii. Vidím ako posledné nezávislé média zhasínajú svetlá v štúdiách a prestávajú vysielať.
A čo nevidím? Už nevidím odvážnych Rusov, ktorí by demonštrovali na uliciach miest, lebo sú buď v base alebo majú strach zo svojho prezidenta a svojej vlády. Tak to ma podrž, zo svojho prezidenta a svojej Dumy! Čo je toto za spoločnosť?!
Takže žiadna hádanka, ale apatia, nevšímavosť, sebaľútosť, strach, poníženosť a otroctvo, ale aj nacionalizmus, namyslenosť a arogancia (pekné prívlastky im teraz nedám, lebo som na nich nahnevaný). No nie sú ako my. Ale tam sme smerovali aj my za vlád Smeru pod vedením nášho neomylného vodcu Fica a jeho posluhovačov.
Vidíte to inak? Skúste ma v komentároch doplniť alebo opraviť. Budem rád.
