Opis situácie: Namiesto toho, aby takzvaní mierotvorcovia vyjednali mier a pomáhali Ukrajine, idú po tých, čo im pomáhali a pomáhajú a navyše sa im aj vysmievajú. Pomoc ťažko skúšanej Ukrajine už mierotvorcovia povýšili na novú úroveň : obvinili Jaroslava Naďa - ministra obrany bývalej Matovičovej vlády z pomoci Ukrajine. Veľmi cynicky potom vyznievajú Pellegriniho slová o pomoci Ukrajine, keď na jednej strane v Bruseli vraví o dobrých susedských vzťahoch s Ukrajinou a ako im pomáhame a na druhej strane idú súdiť bývalého ministra obrany za pomoc Ukrajine. Toto ste nedomysleli chlapci, čo? Prijímajú zákony, najlepšie v skrátenom legislatívnom konaní, ako toť Lex atentát. Teraz, keď obsadili verejnoprávnu televíziu, tak to budú aj ospevovať - verejne a tiež právne. Zmierenie po „smerácky“.
Heslo mierotvorcov znie: „Vymieranie latrín svedčí o úpadku Západu!“ Nech žije Východ.
Isto budete súhlasiť so mnou, že väčšina ruského obyvateľstva je zaostalá a nesamostatná. Apropo, my k tomu tiež nemáme ďaleko, rozdiel je snáď len v počte splachovacích záchodov. Teda my ich máme viac, len neviem prečo sa tomu vraví v prepočte na hlavu. V Rusku sú ohniská „civilizácie“ merané počtom splachovacích záchodov len vo veľkých mestách ako Moskva a Petrohrad, ostatní žijú v glubinke štýlom z devätnásteho storočia. Veď nevoľníctvo bolo zrušené len nedávno pred 163. rokmi. Musím, ale podotknúť, že po napadnutí Ukrajiny ruskými hordami sa bilancia splachovacích záchodov v Rusku podstatne zlepšila na rozdiel od pretrvávajúceho nevoľníckeho spôsobu uvažovania. V ruskej glubinke sa pokrok považuje za hrozbu. A opäť jedno apropo: toto píšuc s hanbou priznávam že i viacerí naši neandertálci uvažujú podobne. V ich hlavách sa odohráva súboj medzi stredovekými poverami a konšpiračnými teóriami z Facebooku. Plochozemci a antipandemici. Viete, aký je rozdiel medzi plochozemcom a antipandemikom? Plochozemec je ochotný vydať sa na koniec sveta, aby dokázal, že Zem je plochá. Antipandemik je ochotní riskovať svoj život ako aj životy ostatných, aby dokázal, že pandémia neexistuje.
Keď som bol v minulom storočí na základnej vojenskej službe - v čase ozajstných chlapov (Šimkovičová by mala zo mňa radosť), tak na útvare sme mali iba turecké záchody. Viete aké to sú? Len diera v zemi a na zemi šlapátka. Budova to bola síce murovaná, podlaha vybetónovaná, ale misa tam chýbala. Žeby ich Rusi v šesťdesiatomôsmom ukradli? No nič. Takže v podstate sme mali iba dve možnosti: buď sme išli na latrínu, alebo sme to vydržali. Žiadne medziriešenia! Normálne sa kadilo v podrepe, čo nebol až taký veľký problém nakoľko sme boli trénovaní, ale ozajstnú výzvu pre mňa znamenalo, keď som si vyvrtol členok a mal som nohu v sadre.
Kadiť na jednej nohe? To bola riadna skúška! Vyskúšajte si to niekedy. Apropo, čo tak zavedenie povinnej vojenskej služby pod heslom: „Chceš sa stať ozajstným chlapom pevným v kramflekoch? Hoď mobil do záchodu a nastúp k nám, my z teba urobíme chlapa!“
Latríny sú i miestom hlbokých filozofických rozhovorov a budovania priateľstiev. Spomínam si, keď som bol na manévroch ako záložák na Oremlaze kadiť sme chodili do tzv. autobusu. Bola to vyvýšená plošina pod holým nebom postavená z drevených dosák, sedadlá predstavovali dve rady sedadiel - dosky na koloch orientované oproti sebe. Sedeli sme tam tvárou v tvár a vybavovali si potrebu s príjemným podmazom. Znelo to asi takto: „Prd... prd... šplech... prd... šplech...“ a medzi tým sme si vymieňali zdvorilostné frázy typu „ako sa máš?“ a „dobre?“, „máš papier(?)“, „kontrola cestovných lístkov“, „čaute chlapi, ja už vystupujem“.
No poviem vám bol to zážitok na celý život. Ale dosť bolo osobných zážitkov, napadlo mi, že keby som mal cestovnú kanceláriu so zameraním na Rusko (šialené v tomto čase, čo poviete), tak upútavka by znela: „Hľadáte dobrodružstvo? Vydajte sa do Ruska a spoznajte fascinujúci svet latrín!“, prípadne „Nezažili ste pravú turistiku, kým ste nenavštívili latríny na Sibíri!“, alebo „Ak túžite po autentickom ruskom zážitku, latríny sú tou pravou voľbou!“
Všimli ste si, že naši mierotvorcovia a ich poradcovia, ktorí nás ťahajú do toho ich ospevovaného ruského mentálneho latrinistanu sa tam nechcú presťahovať? Nikto. Ani Blaha. Radšej sa budú tlačiť do toho ich nenávideného Bruselu. Veď aj vedia prečo, kto by si nechal ujsť príležitosť si tam za tie peniaze porochniť. Vodu kážu a víno pijú. Prosím vás, čo by aj robili v Rusku, veď dobre vedia, že bohatstvo ruskej zeme je už dávno rozkradnuté - tiež im vraveli kapitálotvorná vrstva. A čo bolo mladé, to zutekalo. Zostávajú len oligarchovia a ich pomocníci, robotníci a bankári, kapitál majú už dávno na Západe a potom tí starí a nevládni, alebo nesamostatní, chudobní a podobne. A armáda s ich tajnými službami - rôzne tie Omony, FSB a Rossgvardie.
Rusko je iný svet. Krátky záblesk demokracie za Jeľcina a potom už len Putin; Medvedeva nepočítam. A to vedia aj títo naši kvázi mierotvorcovia, len sa hrajú na dobrých, aby nás nasrali. Winston Churchill v októbri 1939 na adresu Ruska vyslovil, že: „Nedokážem vám predpovedať kroky Ruska. Je to hádanka vo vnútri záhady zabalená do tajomstva.“
Na záver zopár dobrých správ a zamyslení:
V koalícii sa schyľuje k búrke - slovné blesky už lietajú vzduchom. Potvrdzujú sa slová Winstona Churchilla, že existujú tri druhy nepriateľov: obyčajní nepriatelia, nepriatelia na život a na smrť a koaliční partneri.
Potemkinovské Rusko vytvára ilúziu víťazstva.
Je rozdiel medzi mierom a trvalým mierom v Európe.
Putin pred vojnou povedal: „My tanky k ich hraniciam neposielame.“ A čo sa stalo potom už vieme. A vieme aj to, že ich tanky poslali Ukrajinci na chuj.
Každá vojna skončí mierom. Po vojne dôjde k obnove Ukrajiny. Obrovské investície a príležitosti. Pre ostatných, nie pre nás. Vôbec by som sa Ukrajincom nečudoval. To by si mala táto vláda „mrzké lůzy“ uvedomiť.
